Napriek investovaným miliardám eur do vzdelávania, zamestnanosti, bývania a boja proti segregácii, sú výsledky buď neexistujúce, alebo dokonca kontraproduktívne. Vláda SR, napriek preukázateľnej neefektívnosti opatrení, pokračuje v rovnakých chybných stratégiách, ktoré sa ukázali ako stámiliónové vyhadzovanie financií bez konkrétnych udržateľných výsledkov. Toto potvrdzuje aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), keď kontrolóri doslova uviedli, že „za ostatných 30 rokov boli vynaložené miliardy eur, ale zlepšenie života Rómov je skôr náhodné než koncepčné.“ Tieto závery potvrdzuje aj skúsenosť starostov a samotných Rómov – projekty skončili po vypršaní grantov bez pokračovania a nepriniesli udržateľný rozvoj komunít.

Prečo sa neriešia opatrenia s reálnym dopadom?

Zarážajúce je, že ako nosná téma pomoci z eurofondov sa nerieši celodenný školský program pre nielen rómske deti (rovnako ako „obedy zadarmo“), v ktorom by mali zabezpečené celodenné stravovanie (teplé jedlo pre každé dieťa), rozšírené vzdelávanie (efektívne učenie, krúžky, rozvoj kritického myslenia), podporu športu a kultúry (náboženstvo, pohybové aktivity, integráciu). Obedy zadarmo sú pritom už v súčasnosti opatrením so zásadným sociálno-ekonomickým dopadom, pričom rómske deti takto mali rovnaké podmienky na vzdelávanie a rozvoj. Napriek tomu sa stámilióny eur míňajú na programy, ktorých reálny prínos je pochybný alebo je dokonca negatívny. Takýmto príkladom neefektivity sú aj nezmyselne vysoké náklady na tvorbu pracovných miest. Napríklad náklady na jedno vytvorené pracovné miesto v rámci týchto programov sú na Slovensku 3 až 5-krát vyššie ako v Španielsku. Pritom priemerná mzda v Španielsku je 1,3 násobne vyššia ako na Slovensku. Efektivita týchto programov zamestnanosti je neefektívna – za obrovské náklady sa vytvorí len minimum pracovných miest, ktoré nie sú po skončení udržateľné. Ak v Španielsku pri vyšších mzdách dokážu vytvoriť jedno pracovné miesto s nákladmi, ktoré sú o 80–90 % nižšie, prečo Slovensko pokračuje v neudržateľných projektoch, ktoré reálne nezlepšujú život ľudí? Porovnávali sa tieto parametre pri prijímaní stratégie so zahraničím ?

Pokračujeme v neefektínom alokovaní skoro miliardy EUR – viac ako polovica všetkých financií nebude reálnou pomocou

Vládne stratégie od roku 2004 po súčasnosť vrátane súčasnej stratégie na roky 2025 – 2027 zahŕňajú vyčlenenie až 1,56 miliardy eur na opatrenia zamerané na rómske komunity.

Šokujúcim zistením je, že až 870 miliónov eur – čo predstavuje viac ako polovicu celkových investícií je podľa merateľných parametrov absolútne neefektívne !! Ide v rámci rómskej populácie o mieru chudoby (EU SILC), extrémnu materiálnu depriváciu, predčasné ukončenie školskej dochádzky rómskych detí, zamestnanosť Rómov, očakávanú dĺžku života (rozdiel oproti majorite), dojčenskú úmrtnosť, podiel domácností bez kúpeľne a WC, prístup k pitnej vode, podiel rómskych detí v segregovaných školách či nárast počtu komunitných centier. Financie na rómske projekty merateľné týmito parametrami nielenže od roku 2004 nepriniesli žiadne podstatné zlepšenie, ale v niektorých prípadoch sa dokonca situácia Rómov ešte zhoršila.

• Vzdelávanie (550 mil. €) – Úplný prepad: Napriek masívnym investíciám sa segregácia v školách zhoršila (z 55 % na 65 %) a predčasné ukončenie školskej dochádzky ostáva na extrémne vysokej úrovni 71 %. Výsledok? Plytváme stovkami miliónov eur na opatrenia, ktoré namiesto zlepšenia situácie ešte prehlbujú segregáciu!
• Zamestnanosť (380 mil. €) – Minimálny dopad: Podpora zamestnanosti Rómov v bežnom trhu práce v hodnote 200 miliónov eur zvýšila zamestnanosť z 15 % na 30 %. Hoci je to pokrok, stále sa jedná o extrémne nízke čísla oproti majoritnej populácii. Sociálne podniky za 180 mil. € tak nepriniesli očakávaný efekt – pracovných miest pre Rómov je stále málo. Udržateľnosť týchto pracovných miest končí spoločne s financovaním projektov z eurofondov alebo štátneho rozpočtu. Je teda imaginárna.
• Boj proti segregácii (110 mil. €) – Totálne zlyhanie: Boj proti segregácii v školách a zamestnaní bol úplným fiaskom. Segregácia sa ešte viac prehĺbila, čo dokazuje, že 50 miliónov eur bolo doslova vyhodených von oknom. Ďalších 60 mil. € išlo na inklúziu Rómov, avšak bez merateľného dopadu.
• Pomerne efektívne opatrenie je v oblasti bývanie a zdravotná starostlivosť (520 mil. €): Zlepšenie prístupu k pitnej vode (zo 60 % na 78 %) a pokles dojčenskej úmrtnosti naznačujú, že jediné úspešné opatrenia sú tie, ktoré riešia fyzické infraštruktúrne problémy.

Vláda naďalej opakovane pokračuje v plytvaní financií

Napriek týmto alarmujúcim zisteniam sa vláda SR rozhodla pokračovať v rovnakých opatreniach bez akejkoľvek korekcie stratégie a efektivity vynakladania verejných a európskych financií a to v čase konsolidácie. To znamená ďalšie stovky miliónov eur vyhodených na neefektívne projekty, ktoré nebudú udržateľne, dlhodobo a koncepčne riešiť skutočné problémy rómskych komunít. Ani nepomáhajú zvyšku Slovenska. „Je absolútne neprijateľné, aby sme ako krajina pokračovali v stratégiách, ktoré preukázateľne nefungujú a vyhadzovali doslova hore komínom stovky miliónov eur. Máme jasné dáta, že od roku 2004 dve tretiny financií, stá milióny eur, idú do opatrení pre Rómov bez reálneho, udržateľného dopadu na kvalitu ich života v oblastiach ako sú chudoba, materiálna deprivácia, predčasné ukončenie školskej dochádzky detí, dĺžke života, domácností bez kúpeľne či WC, prístupu k pitnej vode a k segregácii rómskych detí. Vláda musí prestať v plytvaní eurofondami na tieto projekty a požiadať Európsku komisiu o zmeny. Následne po odsúhlasení Európskou komisiou pripraviť revíziu tejto stratégie aj výdavkov, aby sa dali meniť tieto zdroje na iné typy výdavkov. Treba začať aj pri eurofondoch investovať do opatrení, ktoré majú zmysel,“ tvrdí Martin Halás.

Čo je potrebné urobiť okamžite?

Meranie úspešnosti opatrení musí byť založené na skutočnom znižovaní negatívnych javov (napr. chudoby, materiálnej deprivácie, nezamestnanosti, segregácie), a nie len na splnení formálnych cieľov projektov, ako je počet zapojených osôb. Kľúčový ukazovateľ musí byť preukázateľné, udržateľné zlepšenie situácie, nie iba administratívne naplnenie projektových parametrov.
Okamžité zastavenie financovania neefektívnych programov v rámci prijatej stratégie – presmerovanie financií zo zlyhaných projektov do oblastí s preukázateľným dopadom.
Kompletná reforma prístupu k inklúzii Rómov – financovať len projekty, ktoré majú reálne výsledky a udržateľný prínos a synergiu pre všetkých občanov Slovenska.

Záver: Slovensko si nemôže dovoliť ďalšie zbytočné miliardy EUR na nefunkčné opatrenia!

Vláda SR nesie priamu zodpovednosť za efektívne, ale aj neefektívne využívanie verejných aj európskych financií. Ak vláda nezmení prístup, ďalšie stámilióny eur pôjdu znovu na projekty, ktoré ani v minulosti nepriniesli pozitívny sociálno-ekonomický dopad.

Redakciu informoval Martin Halás, Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík