Kuba tvrdí, že nové sankcie Donalda Trumpa predstavujú „kolektívne trestanie“

Kubánska vláda vyhlásila, že nové sankcie, ktoré na ostrov uvalil Donald Trump, predstavujú „kolektívne trestanie“, pričom obrovský 1. májový sprievod pred americkým veľvyslanectvom v Havane prisahal, že bude „brániť vlasť“.

V piatkovom výkonnom nariadení americký prezident uviedol, že uvalí sankcie na osoby pôsobiace v širokých odvetviach kubánskeho hospodárstva, keďže sa snaží vyvinúť väčší tlak na Havanu po tom, čo začiatkom tohto roka zvrhol venezuelského vodcu Nicolása Madura.

Najnovšie sankcie predstavujú „kolektívne trestanie“ obyvateľov krajiny, uviedol kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez. „Rázne odmietame nedávne jednostranné donucovacie opatrenia prijaté vládou Spojenýchštátov,“ napísal v angličtine na X.

Trump uvažoval o obsadení Kuby, ktorá leží 145 km od Floridy a na ktorú sa vzťahuje takmer nepretržité obchodné embargo USA odvtedy, čo Fidel Castro viedol komunistickú revolúciu v roku 1959. V piatok Trump vo svojom prejave na Floride opäť naznačil, že USA by mohli začať operácie proti Kube.

„Na ceste späť z Iránu pošleme jednu z našich veľkých lodí – možno lietadlovú loď USS Abraham Lincoln, najväčšiu na svete, ktorá sa zastaví asi 100 metrov od pobrežia a oni povedia: ‚Ďakujeme veľmi pekne. Vzdávame sa.‘“

Hospodárska situácia na Kube sa zhoršila odvtedy, čo Washington v januári uvalil blokádu na dodávky paliva, pričom odvtedy sa tam dostal len jeden ruský ropný tanker. Nedostatok zásob a výpadky elektrickej energie sa stali normou a cestovný ruch – kedysi najlukratívnejšie odvetvie Kuby – prudko poklesol.

Trumpov piatkový výnos sa zameriava na osoby, o ktorých je známe, že „pôsobia alebo pôsobili v odvetví energetiky, obrany a súvisiaceho materiálu, kovov a baníctva, finančných služieb alebo bezpečnostného sektora kubánskej ekonomiky, alebo v akomkoľvek inom odvetví kubánskej ekonomiky“, ako aj na kubánskych úradníkov, u ktorých sa usúdilo, že sa dopustili „závažného porušovania ľudských práv“ alebo korupcie.

Jeremy Paner, bývalý vyšetrovateľ sankcií v úrade pre kontrolu zahraničných aktív amerického ministerstva financií, povedal, že tento krok je pre neamerické spoločnosti najvýznamnejší od začiatku amerického embarga voči Kube pred desiatkami rokov.

„Ropné a plynárenské spoločnosti, ťažobné spoločnosti a banky, ktoré starostlivo oddelili svoje kubánske operácie od Spojených štátov, už nie sú chránené,“ povedal Paner, ktorý je teraz partnerom v advokátskej kancelárii Hughes Hubbard + Reed.

Piatkové sankcie prichádzajú napriek krokom smerujúcim k dialógu medzi oboma krajinami, keď v apríli navštívili ostrov vysokopostavení americkí predstavitelia na rokovania.

Spojené štáty už dlho požadujú, aby Kuba otvorila svoju štátom riadenú ekonomiku, zaplatila reparácie za majetok vyvlastnený vládou bývalého vodcu Fidela Castra a usporiadala „slobodné a spravodlivé“ voľby. Kuba však tvrdí, že o forme jej socialistického zriadenia sa nedá rokovať.

Piatkové nové opatrenia nadobudli platnosť počas osláv 1. mája, keď sa v Havane obrovské davy ľudí vydali na pochod k americkému veľvyslanectvu pod heslom „Bráňte vlasť“. Pochod viedli kubánsky prezident Miguel Diaz-Canel a bývalý revolučný vodca Raúl Castro.

Deň predtým Diaz-Canel vyzval Kubáncov, aby sa zmobilizovali „proti genocídnej blokáde a hrubým imperiálnym hrozbám voči našej krajine“, čím narážal na kroky a rétoriku USA.