Zúfalí progresívci predviedli pakáreň, keď premiér navštívil pekáreň

S premiérom Ficom sme v predvečer 1. mája navštívili malú pekáreň v Bánovciach. Práve v tento deň je potrebné hovoriť o práci. A hlavne o ľuďoch práce.

Stávajú sa neviditeľní

Sú to tí, ktorí vstávajú skoro ráno, stoja za pásom, sedia za volantom, obsluhujú zákazníkov, držia služby v noci, opravujú, čistia, vyrábajú, starajú sa. Bez nich by sa krajina zastavila.

A predsa sa o nich hovorí čoraz menej. Naša spoločnosť dnes dokáže viesť nekonečné spory o všetkom možnom. Ale čoraz menej sa pýta na to najzákladnejšie:

• V akých podmienkach ľudia pracujú?
• Za čo vlastne žijú?
• A akú dôstojnosť má dnes práca?

Práca sa stala samozrejmosťou. Človek pri práci – nie. Zvykli sme si na to, že veci fungujú. Nezvykli sme si pýtať sa, za akú cenu. A práve pri nočnej práci je na mieste klásť si tú poslednú otázku.

Nočná práca ničí zdravie, zvyšuje záťaž štátu. Musí byť preto ešte drahšia

Paradoxne, politikov, ktorí sa téme práce venujú je málo. Dokonca aj odbory tento rok rezignovali na prvomájové zhromaždenie.

O to viac si vážim, že premiér túto agendu neignoruje. Nie, nebolo to divadlo, ako štekali spoza plota zúfalí progresívci. Je to využitie váhy svojej autority a nasmerovanie mediálnej pozornosti tam, kam treba.

A problematika nočnej práce si to vyžaduje. Slováci pracujú po nociach najviac v Európe. Myslím, že v súvislosti s nočnou prácou je viac ako o príplatkoch adekvátnejšie hovoriť o kompenzácii. Za zdravotné problémy.

Najsilnejšia páka štátu na znižovanie podielu nočnej práce v segmentoch, kde nie je nevyhnutná je jej „zdražovanie“. A to sa deje.

Minimálna mzda sa tento rok zvýšila o 99 eur. A spolu s ňou príplatky za nočnú prácu. Čo je historické navýšenie. A cieľom je dosiahnuť úroveň minimálnej mzdy 1000 eur.

Ak sa pýtate či je to spravodlivé voči zamestnávateľom, tak bez váhania hovorím, že áno. Nočná práca nie je všade nevyhnutná. Avšak znamená udržanie tempa výroby, kumuláciu kapacít a tým zvyšovanie ziskov. Pre súkromnikov. Zamestanci však prichádzajú o zdravie. Čo sa štátu vráti ako zvyšená záťaž na zdravotníctvo.

Zúfalstvo progresívcov

Progresívci svojou pakárňou pred pekárňou predviedli ako to vyzerá, keď každodennými politickými prekáračkami vytesníte tému 1. mája.

Miesto toho ako riešiť zvyšovanie miezd, ochranu pracovných miest či posilnovať pozíciu pracujúcich v sociálnom dialógu sme od nich počuli len šteky o vilách, autách, luxuse a odtrhnutí od reality. A to hovoria tí, ktorí v živote neboli vo výrobe medzi pracujúcimi.

S premiérom Ficom sme medzi pracujúcimi hovorili o dôstojnosti práce a o pracujúcich. Progresívci spoza plotu štekali po premiérovi. Na tom vidíte rozdiel medzi úprimným záujmom a falošným politikárčením.