Vyhostíme? Taliban sa chystá do Bruselu, Slovensko prijalo novú migračnú stratégiu

Zástupcovia EÚ majú záujem rokovať o vyhostení nelegálnych migrantov naspäť do Afganistanu. Stihnúť to chcú do leta; pozvánku má vydať Európska komisia s podporou Švédska (samozrejme musia delegácii vybaviť aj víza, čo belgickým štátnym úradom podľa prvých reakcií nie je veľmi po vôli – napokon, neudržiavajú s Talibanom diplomatické väzby).

Poslali by ich domov „čisto technicky”

Rokovania o deportáciách majú prebehnúť na čisto technickej rovine, mieni EÚ. Aj preto sa plánuje uskutočnenie stretnutia na neutrálnej, nie oficiálnej pôde, teda napríklad v nejakom hoteli. „Technikálie” znamenajú v skratke identifikáciu Afgáncov a vybavenie potrebnej dokumentácie k návratu.

Napriek tomu, že zjavne nejde o zbližovanie medzi demokratickým a islamským režimom, kritici budúceho stretnutia vyčítajú, že do Bruselu má prísť delegácia represívneho islamského režimu, ktorý v Kábule vládne od roku 2021 (EÚ neuznáva tento režim). No dobre, ale ako ináč vyriešiť návrat ilegálnych prisťahovalcov (z ktorých časť bola usvedčená z kriminálnej činnosti) legálnou cestou a s ohľadom na ľudské práva?

Wir schaffen das (nicht)

Snahy o deportácie sa dejú aj na národnej úrovni členských štátov. Núka sa tu najmä Nemecko. Spomínate si na Merkelovej motto „my to dáme”? V roku 2015 tak reagovala na utečeneckú krízu. Nuž, veľmi to asi nedávajú, pretože koncom minulého roka už ich minister vnútra sľuboval, že urobí všetko preto, aby dal dokopy dohodu o pravidelných deportačných letoch; dokonca by bol vraj kvôli tomu ochotný navštíviť Kábul…

Opäť si to však skomplikovali sami, keďže ich vláda neuznáva režim Talibanu. Tak s kým potom majú uzavrieť platnú dohodu? (Mimochodom, o deportačných letoch hovoria aj v súvislosti so Sýriou.)

Táto prísnejšia imigračná politika je výsledkom snáh kancelára Merza „konkurovať” pravicovo ladeným politickým subjektom. Téma migrácie a integrácie ľudí z absolútne odlišného civilizačného rámca totiž v jeho krajine rezonuje najvýraznejšie za posledné roky. Nemci majú jednoducho problém. Vzhľadom na to neprekvapí, že volebné prieskumy (k 1. máju vedie strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorej program zahŕňa práve reštriktívnu migračnú politiku.

Ako je to (a bude) na Slovensku?

Na rodnej hrude existuje niekoľko databáz, pokiaľ ide o stav, počet či pohyb cudzincov. Podľa národných štatistík Ministerstva vnútra u nás legálne býva vyše 220 000 štátnych príslušníkov tretích krajín. K rokom 2023-2024 predstavovali 4,1% z celkovej populácie, čo nie je zanedbateľné množstvo. Väčšina z nich je z Ukrajiny, Srbska a Vietnamu (zaujímavosť z prvej ruky: v Nových Zámkoch vznikla zaujímavá enkláva mladých Indov, keď pôjdete okolo fabriky Osram, možno na nich natrafíte – niektorí nosia aj turbany).

Do konca januára 2025 sme potom zaznamenali okolo 130 000 utečencov z Ukrajiny pod statusom dočasnej ochrany. Pred začatím konfliktu na Donbase však boli hlavnou motiváciou imigrácie práca/podnikanie, či zlúčenie s rodinou. Napokon, náš štát neponúka takú štedrú podporu, aby sa vyplatilo sem prísť za „dobrodružstvom” až odkiaľsi z oblasti Blízkeho východu či nebodaj Afriky.

Európska únia už nezvládla niekoľko závažných politík – či už ide o energetickú sebestačnosť, alebo migračnú krízu. Len teraz sa západné krajiny prebúdzajú z počiatočnej eufórie, a nevedno, koľko rokov ešte budú musieť riešiť dopady, aké im priniesol nekontrolovaný príliv cudzincov. Slovensko či Maďarsko boli v tomto smere výnimočné, veď sa nám podarilo ustrážiť si hranice aj vnútro (aj vďaka tomu, že sme „len” tranzitná krajina). Ale ostane to tak aj do budúcna? Veď od júna má nadobudnú účinnosť nový pakt o migrácii aj s jeho mechanizmom povinnej solidarity („nevezmeš migranta, zaplať!”) – ten, ktorý doposiaľ odmietali Robert Fico aj Viktor Orbán. Uvidíme, ako teraz bude reagovať jeho nástupca…

Pretože je rozdiel, či vnímate nové nariadenie Bruselu ako prejav solidarity, alebo jednoducho ostrý diktát (ani my predsa nediktujeme nikomu, že má prevziať časť našich ukrajinských exilantov).

Pozn. red.: Slovenská vláda vlani prijala uznesením dokument Národná stratégia k riadeniu azylu a migrácie na najbližších päť rokov, ktorým sa pripravuje na implementáciu nových pravidiel.

Prečítajte si tiež

• Silný a skúsený spojenec sa nečakane pridáva na stranu Iránu
• Kaliňák: Ak chce Brusel súdiť a moralizovať, tak nech začne od seba, inak je na smiech
• Afganistan a Pakistan sa dohodli na prímerí na hranici