Tento kovaný liberál vedie spolitizovaný festival, o čom svedčia aj jeho jasne vyprofilovaní prominentní návštevníci v priebehu rokov – spomeňme len emblematickú Zuzanu Čaputovú. Jeho vyhranený postoj voči premiérovi a vláde preto nie je zarážajúci. Robert Fico podľa Kaščáka stratil hodnoty a jeho opätovnú cestu do Moskvy považuje priam za katastrofu.

Ale koho zaujíma jeho politický názor?

Ja už veľmi tieto rozhovory veľmi počúvať nevládzem – podobne ako Pohoda, sú spolitizované až na dreň. Znechucuje ma, keď sa z kultúry vytvára politikum. Veď Kaščák vyzdvihuje, že sa hanbil, keď musel odpovedať kapele The Cure na otázky ohľadom smerovania „našej krajiny”, vrátane postoja organizátorov k vláde.

Viete, tiež som býval veľkým poslucháčom hudby, aj tej nezávislej, domácej (pozdravujem Maroš Hečko a projekt Free Faces). Ale robiť z letného festivalu niečo ako posvätný rituál, to je za čiarou. Čo nás má čo trápiť, aké otázky kladie voči našej domovine nejaké hudobné teleso, aby vraj neskôr nemuselo dávať ruky preč od toho, že tu hralo?

Ak sa im nepáči demokraticky zvolená vláda, nech ostanú doma.

A ak sa Kaščák hanbí, potom by to nemalo byť za premiéra, ale za vlastnú servilnosť

Neprajú nám ani Reportéri bez hraníc. Neziskovka zverejnila index „slobody médií” vo svete vo svojej výročnej správe, kde uvádza, že je najhoršia za posledných 25 rokov. Napriek negatívnemu trendu sme si polepšili o jedno miesto – na 37. priečku zo 180 (pred nami sú napríklad ČR a Rakúsko).

Reportéri vnímajú údajný politický tlak na Markízu (kauza odchod Michala Kovačiča a spol.), a obávajú sa o vládne vplyvy na reformovanú STVR. Samozrejme, negatívne hodnotia aj stav vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka. Nuž a premiér Fico vraj vytvára pre médiá nepriateľské prostredie. (Aspoň nepopierajú, že existujúci právny rámec naďalej garantuje slobodu médií a tie, ktoré si na seba dokážu zarobiť, majú ekonomicky udržateľný model – čiže mohli rovno napísať, že sa žiaden útlak nedeje…)

Pokiaľ mám hovoriť za seba, ako novinár som sa nikdy necítil slobodnejší. Nevnímam tlaky zľava ani sprava, zhora ani zdola, spredu ani odzadu. Jediné, čo ma musí zaujímať, je kvalita rešeršu k skúmanej téme a potom úroveň napísaného textu tak, aby som čitateľovi doručil čo najväčšiu hodnotu. Pokiaľ sa nemýlim, potom tento druh slobodného umenia nebolo pre každého stopercentne možné rozvíjať v období, keď vládli matovičovci – Hlavné správy by o tom vedeli hovoriť, vlastne nemohli, lebo ich vtedy vypli, čiže umlčali…

Slovensko na tom po stránke slobody tlače vôbec nie je tak zle, ako by sa niekto mohol snažiť to maľovať

Reportéri bez hraníc si môžu tykať s našimi domácimi mimovládkami, keď ide o spúšťanie alarmov. Konkrétne MEMO98, Transparency International a Via Iuris. Podávajú totiž spoločný podnet na Radu pre mediálne služby kvôli (aj Radu STVR) kvôli údajnej neobjektivite v STVR: „Podnet sa týka podozrenia, že verejnoprávna Slovenská televízia a rozhlas (STVR) nezabezpečila nestranné a pluralitné spravodajstvo, v rozpore so slovenským zákonom o mediálnych službách, zákonom o STVR a európskym Aktom o slobode médií (European Media Freedom Act – EMFA).”

Pretože tak ukázal ich monitoring. V poriadku – predpokladajme, že vyhodnotili množstvo materiálu, a vedia svoje tvrdenia obhájiť (alebo si to aspoň myslia). Ale toto vám postaví vlasy do pozoru: „Sťažnosť sa špeciálne venuje aj spôsobu akým STVR spravodajsky pokryla štvrté výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Hoci sťažovatelia uznávajú, že tejto téme bolo venované prominentné miesto a obsahovala medzinárodné príspevky a základné faktické rámcovanie, tvrdia, že celkovému spracovaniu chýbala nielen hĺbka, ľudský pohľad a dostatočná kontextová vyváženosť, ale že televízne spravodajstvo v skutočnosti ponúklo svojim divákom silne skreslený, ba dokonca manipulatívny spôsob vizuálneho spravodajstva.”

Tak počúvajte – STVR odvysielala nie tak dávno dokument o V. Zelenskom, kde je zobrazený ako pokorný „sluha národa” (upozorňovali sme na to zvlášť). Je to silne tendenčný materiál ako zrejme uzná každý, ho videl tiež. V programe bol potom aj dokument o Navaľnom, ale ten som „premeškal”. Takže z akého titulu chcú títo ľudia tvrdiť, že STVR nehrá materiály s ľudským rozmerom?

Práve naopak, k vyváženosti a kontextu tam chýba pohľad z druhej strany, teda ten ruský. Aspoň ja som ho nepostrehol.

Ale možno majú mimovládky ostrejšie oči alebo vidia aj za roh

Útoky na spochybnenie stavu slobody prejavu v našej vlasti teda prebiehajú na viacerých frontoch: opozícia udáva tón, mimovládky, červené médiá a umelci sa hypnoticky kyvkajú v jeho rytme. Viete si predstaviť tie ich oslavy, keby po voľbách vyskladalo vládu PS?

Ja si viem predstaviť, že skutočne nezávislí novinári vrátane alternatívnych médií to budú mať znovu ťažké…

Prečítajte si tiež

• O slniečkárskych pokrytcoch a slobode médií
• Cenzúra za dverami. Sloboda slova opäť v ohrození