Môj profil 
Predplatné
Zrýchlený režim kabinet zdôvodňuje tým, že by štátu hrozili značné hospodárske škody. Ak parlament iniciatívu podporí, platy poslancov, prezidenta, členov vlády, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím či členov Rady pre štátnu službu ostanú na úrovni roku 2017. Výnimku zo zmrazovania majú mať sudcovia, predseda Súdnej rady SR, generálny prokurátor a prokurátori.
Na zmrazení platov sa koaliční lídri dohodli minulý týždeň. “Smer-SD už v roku 2008 ako prvý prišiel s touto iniciatívou a ani v súčasnosti nevidíme dôvod na tom niečo meniť,” uviedol pre TASR tlačový odbor úradu vlády.
Poslanci Národnej rady SR majú v súčasnosti v hrubom plat 1961 eur, ku ktorému sa pripočítavajú ešte paušálne náhrady. Poslanci z Bratislavského kraja dostávajú 1385 eur, z ostatných krajov 1615 eur. Bratislavskí poslanci tak majú dohromady 3346 eur, mimobratislavskí 3576 eur. Predseda parlamentu, jeho podpredsedovia, šéfovia výborov a ich podpredsedovia poberajú aj funkčné príplatky. Ak by si poslanci platy opäť nezmrazili, narástli by približne o tisíc eur.
Plat zákonodarcov je stále na úrovni z roku 2011. Ak si ho majú poslanci zmraziť aj pre budúci rok, musia tak urobiť na najbližšej schôdzi parlamentu, a to v skrátenom režime. Takýto postup koalícia zvolila aj vlani.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) vlani argumentoval potrebou pokračovania v konsolidačných opatreniach. Očakával vtedy, že zmrazenie platov usporí 3,5 milióna eur. “My sme zaviedli zmrazovanie platov v roku 2008 a musíme tak urobiť aj v roku 2017,” hovoril pred rokom premiér.
Opozícia chcela v roku 2016 so zmrazovaním platov poslancov skončiť. Navrhovala zmenu, vďaka ktorej by každoročne nemuseli poslanci pristupovať k zmrazeniu, ale platy by ani výrazne neporástli. Dosiahnuť to chceli znížením paušálnych náhrad zákonodarcov a ich zdaňovaním. S tým však opozícia neuspela.
Od platov poslancov sa odvíja aj plat prezidenta SR, členov vlády, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ale aj napríklad komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Ďalšie body v rokovaní vlády
Ministri budú v stredu hovoriť aj o opatreniach potrebných na ochranu slovenskej časti Karpatských bukových pralesov. Komplexný návrh predkladajú ministerstvá životného prostredia, pôdohospodárstva a zahraničných vecí. Ide o reakciu na odporúčania Výboru svetového dedičstva UNESCO. Slovensku vyčítal napríklad ťažbu dreva, potrebná je aj úprava hraníc slovenských častí pralesov.
Rezorty preto, ako im to v auguste uložila vláda, pripravili komplexný súbor opatrení zameraných na zabezpečenie adekvátnej ochrany a starostlivosti o slovenskú časť prírodného dedičstva. Už počas príprav ich však kritizovali lesoochranári, ktorí opatrenia považujú za nedostatočné.
Výbor svetového dedičstva na júlovom zasadnutí v Krakove opätovne upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy. Uložil mu do 1. februára 2018 vykonať potrebné opatrenia, rovnako predložiť návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Podklady na zmenu hraníc budú na Sekretariát UNESCO doručené do tohto termínu, deklaruje sa v materiáli.
Ministerstvo dopravy a výstavby by chcelo vyhlásiť súťaž na prevádzkovateľa terminálu intermodálnej prepravy v Žiline. Ten by formou koncesie na obdobie 30 rokov zabezpečoval prevádzku terminálu a v priebehu 15 rokov by platil štátu koncesiu. Vyhlásenie súťaže ale musí rezortu dopravy najprv odsúhlasiť vláda. Ministerstvo pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) preto predkladá na zasadnutie kabinetu takýto návrh.
Osvedčenie o významnej investícii na rozšírenie kapacít závodu Volkswagenu v Bratislave čaká zmena. Vyplýva to z návrhu Ministerstva hospodárstva, ktorý by mala rovnako prerokovať vláda. Žiadateľ požaduje do osvedčenia doplniť pozemky s celkovou výmerou 2386 štvorcových metrov.
.JPG)
.jpg)
