Ako píše Vincze v príspevku, cieľom lesníkov je hlavne les. “Aj vy ste si už ale určite pri pohľade na vyrúbané holiny na nich schuti zanadávali, že drancujú naše bohatstvo, ktoré nám tu príroda zanechala. Prd nám tu zanechala,” píše moderátor a dopĺňa, že už valasi a baníci v minulých storočiach odlesnili Slovensko na skoro mesačnú krajinu. “Les, ktorý dnes vidíte z vášho okna, auta alebo sa v ňom prechádzate, takmer určite vysadili generácie lesníkov. Podľa Národnej inventarizácie lesov z roku 2016 tvoria pralesy len 0,46 % (!) výmery našich lesov. Žiadna Sibír, žiadny Yellowstone.”

V našich národných parkoch sa totiž ťažilo a sadilo ešte dávno predtým, ako sa z nich stal TANAP alebo NAPANT. A len vďaka starostlivosti “zelených uniforiem” máme dnes zalesnenú takmer polovicu územia krajiny. “Poriadnych lesníkov bolí srdce, keď sa môžu len nečinne prizerať na lykožrútový rozklad Bielovodskej doliny, lebo ochranári tam vyhlásili bezzásahový režim. A k holinám.”

Tie totiž podľa Vinczeho v drvivej väčšine vznikajú nie po hospodárskej ťažbe, ale po tom, čo polovicu kopca vyvráti vietor alebo lykožrút. Skutočného lesníka vraj vôbec neteší, keď musí zo zákona spracovať hektáre porastu, no robí to po kalamite a nie v rámci plánovaného výrubu. “Z nás laikov vďaka tomu ale oveľa jednoduchšie vyprskne gejzír neinformovaných emócií. Na fotkách z výšky totiž novovysadené stromčeky nevidno.”

Les, ale pôvodný,  je takisto cieľom aj ochranárov. “Les zmiešaný, s vlastným výberom drevín, škodcami aj plesňami, machmi aj hubami. Les, ktorý človek nemodeluje, iba nezúčastnene pozoruje jeho majestát. Les, ktorý žiadny lesník svojimi metódami nenapodobní.”

Bez ochranárov by sme navyše nevedeli ani o mnohých štátnych lesníkoch, ktorí zneužívajú pravidlá, rúbu aj zdravé stromy a ničia pôdu. Bez ochranárov by sme sa tiež nedozvedeli, že lesníci stupňujú hospodársku ťažbu v lesoch. “Bez ochranárov by téma ochrany prírody zrejme v spoločnosti ani poriadne nerezonovala. Tu zas sopka hnevu chrlí lávu zo strany správcov lesa. Ochranári sú vraj naivky a ničomu nerozumejú,” píše Vincze, podľa ktorého sa tieto dva svety nemôžu dohodnúť, lebo pre každého znamená les niečo iné, no oba pohľady sú absolútne v poriadku.

A preto by sme do hry mali vstúpiť aj my – verejnosť: “Aký les vlastne chceme? Taký, aký máme už dnes vďaka lesníkom a ich metódam aj na územiach, kde by možno nikdy nevyrástol alebo čistý, prirodzený, pôvodný a bez ťažby, hoc by sme sa ho možno nemuseli nikdy dožiť? Verejná diskusia sa nikdy neodohrala.” A tak proti sebe stoja skupiny, ktoré od nás nepočuli, ako by naše kopce mali vyzerať. A aj preto robia všetci všetko a všade.

Konflikty sa potom len viac a viac prehlbujú a ani jednu stranu nemá kto z opačného tábora podržať. No a potom sa k tomu pridávajú ešte aj politici, tisícky mudrlantov spoza počítačov a téma sa potom podľa moderátora pre všetkých zúčastnených mení na nekonštruktívny a nezmyselný boj dotknutého ega.

“Dvadsať rokov tu vlády nie sú schopné dotiahnuť zonáciu, kde by sa navždy určilo, čoho sa nedotýkame (ochranári spokojní) a kde sa o les stará človek aj rúbaním a obnovou (lesníci spokojní),” vysvetľuje Vincze a na záver dodáva, že obe skupiny majú svoj mimoriadne dôležitý význam a je už len na nás, či ich dokážeme adekvátne rešpektovať.

Dočasná uzávera ťažby dreva

S návrhom na uzáveru prišlo Lesoochranárske zoskupenie Vlk. Záujem riešiť situáciu s ťažbou dreva na Slovensku prejavil aj predseda KDH Alojz Hlina.

Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč povedal, že situácia v našich lesoch je extrémne zlá a preto si vyžaduje extrémne riešenie. “Vyhlásiť dočasnú uzáveru na ťažbu dreva v našich lesoch, aby sa získal čas na zavedenie systémového poriadku, čo sa týka ťažby, kontroly a aj predaja dreva.”

Podľa neho ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že všetko v našich lesoch je v poriadku a rozloha lesov vzrastá. “Satelity, ktoré sú mimo dosahu ministerstva pôdohospodárstva, však podľa neho ukazujú krutú pravdu, že za 10 rokov zmizlo na Slovensku 700 kilometrov štvorcových lesa, čo je približne rozloha Nízkych Tatier,” povedal s tým, že les rúbeme rýchlejšie ako lesy prirastajú. Preto chce, aby sa urobila inventarizácia skladových zásob.

Líder KDH Alojz Hlina považuje úbytok lesov a klimatické zmeny za vážny problém. “Ľadovce sa topia a na Slovensku sa stromy intenzívne ťažia,” povedal Hlina. Preto jeho strana odborne zhodnotí návrh ťažobnej uzávery a zozbiera odborné stanoviská a bude vyhodnocovať, na aký časový úsek by bolo vhodné uzáveru zrealizovať. “Možno sa riešenie združenia Vlk môže zdať radikálne, my sme pripravení urobiť analýzu tohto opatrenia, aké socio-ekonomické dopady to bude mať,” vyhlásil.

Matečná: Za úbytok lesov môže zmena klímy a s tým súvisiace kalamity

Podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej za úbytok lesov na Slovensku môže zmena klímy. Veľké množstvo porastov, najmä smrekových, totiž nedokáže odolávať náporu veterných smrští, sucha či nevídanému rozmachu škodlivých činiteľov.

Matečná zdôraznila, že v snahe zabrániť ešte väčšej škode, lesníci majú zákonnú povinnosť odstrániť kalamitu do šiestich mesiacov, aby nákaza nenapádala aj zdravé stromy. “Ak nebudeme robiť nič, škody budú omnoho väčšie. To je v príkrom rozpore s tým, čo navrhuje KDH. Nerobiť nič znamená, že naše lesy budú ubúdať ešte väčším tempom. Potrebujeme sadiť, nie sedieť so založenými rukami,” vyhlásila v stanovisku, ktoré poskytol hovorca agrorezortu Michal Feik.

Matečná ubezpečuje, že lesníci robia, čo je v ich silách, aby boli na Slovensku zdravé lesy. Drevo z kalamitných porastov neodstraňujú pre zisk, ale aby zabránili šíreniu nákazy. “Pretože v súčasných klimatických podmienkach sa lykožrút šíri mimoriadne agresívne a napáda aj zdravé stromy. Tie potom vysychajú a trvá to dlhé desaťročia, kým na ich mieste vyrastie nový les,” vysvetlila ministerka. Ako príklad uviedla Vysoké Tatry, kde plocha zničená lykožrútom je už taká veľká, ako plocha, ktorú zasiahla veterná smršť v roku 2004.

Na mieste, kde lesníci vyrúbu stromy, najneskôr na druhý rok zasadia nové stromčeky. Len počas tohtoročnej jari vysadili štátni lesníci 12 miliónov nových stromov. Pozitívnym príkladom, ako možno sanovať následky kalamity, je Horehronie, konkrétne Osrblie, kde veterná kalamita v roku 1996 zasiahla veľkú časť lesov. “Po spracovaní následkov kalamity naši lesníci na holinách vysadili takmer deväť miliónov sadeníc nových stromčekov rôznych druhov drevín. Dnes na týchto plochách nájdeme krásny a zdravý zmiešaný les a holé plochy si pripomíname už len na fotografiách,” uzavrela Matečná.