Viete, kto bol prvým kráľom na Slovensku?

Vďaka starovekým historikom Strabónovi, Ptolemaiovi, Pliniovi st., či Marcellinovi vieme, že v rokoch 19-9 pred Kr. obsadil vtedajší rímsky cisár Tiberius oblasť dnešného východného Rakúska a Zadunajsko. Zriadil tam provinciu Pannonia, v ktorej sa nachádzalo “pleso (Pelso)”, dnešný Balaton. Severná rímska hranica Limes Romanus siahala od ústia Moravy do Dunaja po Ipeľ, čo je vlastne južná hranica dnešného Slovenska. Rimania tu v susedstve našich predkov žili vyše 400 rokov.

Rím po okupácii provincie Pannonia začal s mierovými rokovaniami s kmeňmi žijúcimi na severe za hranicou (v tzv. “Barbariku”), ktoré sa spolu so svojimi kráľmi stávali federátmi Ríma, čiže jeho “priateľmi”. Boli to roky pokojné aj roky bojov, keď sa obchodovalo aj bojovalo. Kmene sponad Dunaja narúšali rímsku hranicu najmä vtedy, keď sa Rimania pokúšali vojsť hlbšie do ich územia.

V roku 19 po Kr. Rimania dosadili Kvádom žijúcim vtedy na našom území kráľa menom Vannius (Vannio). Historik Tacitus napísal, že kvádske Vanniovo kráľovstvo siahalo “od rieky Morava po rieku Tisa” a Vannius bol kráľ “slávny a obľúbený”. No po 30 rokoch jeho vlády ho okolo roku 50 zvrhli jeho synovci Vangio a Sido. Vannius bol v bitke zranený a loďou ušiel k Rimanom do Carnunta a svoj život dožil na západnom brehu Neziderského jazera. Postihol ho osud jeho predchodcu, markomanského kráľa Marobuda, ktorý zomrel v Ravenne v roku 36.

Pokresťančovanie na našom území sa začalo už vtedy a trvalo až do príchodu Konštantína-Cyrila a Metoda. V záznamom je uvedené, že za Dunaj už prvý pápež sv. Peter poslal misionárov Syra a Juventia, ktorí hlásali evanjelium za kráľa Vannia. Korene našich predkov boli už pevné, či už boli uvádzaní ako Kelti, Markomani, Kvádi, či Svébi (Suebi), Slávi, Sloveni.