Verejný ochranca práv: kŕmenie voľne žijúcich a túlavých zvierat nie je zakázané. Musí však prebiehať zodpovedne

„Pomoc voľne žijúcim a túlavým zvieratám je legitímnym prejavom záujmu o ochranu zvierat. Informačné výzvy, odporúčania alebo preventívne oznámenia orgánov verejnej moci spravidla samy osebe nezakladajú, nemenia ani nerušia práva a povinnosti fyzických osôb. Platí, že akékoľvek obmedzenia práv obyvateľov musia mať vždy jasný zákonný základ a orgány verejnej moci ich môžu uplatňovať len v medziach svojich zákonných právomocí. Zároveň však musí byť kŕmenie vykonávané spôsobom, ktorý rešpektuje práva ostatných osôb, čistotu verejného priestoru a platné právne predpisy,“ uvádza verejný ochranca práv.

Otázka kŕmenia zvierat býva často spájaná s ochranou verejného poriadku, hygieny a čistoty verejných priestranstiev, avšak pri prijímaní opatrení je potrebné rešpektovať ústavné princípy
a zákonné hranice výkonu verejnej moci.

Neexistencia všeobecného zákazu kŕmenia

Z platnej právnej úpravy nevyplýva všeobecný zákaz poskytovania potravy alebo vody voľne žijúcim či túlavým zvieratám. V právnom štáte pritom platí, že každá osoba môže konať to, čo zákon nezakazuje, a povinnosti jej možno ukladať len na základe zákona.

Súdy vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznili, že orgány územnej samosprávy nemôžu bez výslovného zákonného splnomocnenia vytvárať nové zákazy alebo povinnosti pre fyzické osoby. Samotná snaha riešiť verejný poriadok alebo hygienické problémy preto nemôže nahradiť zákonný základ na obmedzenie správania obyvateľov.

Potreba dbať na čistotu verejných priestranstiev

Poskytovanie potravy alebo vody zvieratám samo osebe nemožno považovať za protiprávne konanie. Osoby, ktoré tak robia, sú však povinné dbať na čistotu verejných priestranstiev a rešpektovať pravidlá ochrany verejného poriadku a verejného zdravia. Po nakŕmení zvierat je potrebné odstrániť zvyšky potravy, nádoby a ďalšie predmety, ktoré by mohli spôsobovať znečistenie verejného priestoru.

Ak je kŕmenie zvierat spojené so znečisťovaním verejného priestranstva alebo s porušovaním iných zákonných povinností, príslušné orgány verejnej moci môžu voči takémuto konaniu postupovať v rozsahu svojej zákonnej pôsobnosti. Predmetom postihu však môže byť iba konkrétne protiprávne konanie, nie samotné kŕmenie zvierat, ak ho právny predpis výslovne nezakazuje.

Nezáväzné dokumenty nemôžu byť pokladom sankcionovania

Verejný ochranca práv zároveň pripomína, že orgány verejnej moci sú povinné postupovať v súlade so zásadou zákonnosti. Ak orgány vydávajú odporúčania alebo preventívne výzvy súvisiace s hygienou, s verejným poriadkom či s ochranou zdravia, mali by jednoznačne rozlišovať medzi odporúčaním a právne záväznou povinnosťou.

„Obyvatelia musia mať možnosť z textu jasne rozpoznať, či ide o informáciu, odporúčanie alebo o povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo z iného právne záväzného predpisu. Informačné výzvy, odporúčania alebo preventívne oznámenia orgánov verejnej moci spravidla samy osebe nezakladajú, nemenia ani nerušia práva a povinnosti fyzických osôb,“ uvádza verejný ochranca práv.

Právne relevantné otázky by však mohli vzniknúť v prípade, ak by boli takéto nezáväzné dokumenty využívané ako podklad na vynucovanie alebo sankcionovanie konania, ktoré zákon nezakazuje.