Pamätný deň pripomína narodenie kodifikátora slovenčiny Ľudovíta Štúra

Štúr patril k ústredným osobnostiam slovenského národného hnutia v 19. storočí. Bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, spisovateľom, novinárom a pedagógom. Narodil sa v Uhrovci v učiteľskej rodine Samuela Štúra. V súvislosti s jeho narodením sa v literatúre objavujú dva dátumy: 28. a 29. október 1815. Podľa rodinnej kroniky sa narodil 28. októbra a tento dátum uvádzal aj vo svojich osobných dokumentoch.

V matrike pokrstených evanjelickej farnosti v Uhrovci je však pri krste uvedený 29. október. Tento údaj použil Jozef Miloslav Hurban v Štúrovom životopise. Na nejednotnosť upozornil literárny historik Augustín Maťovčík. Podľa neho Hurban považoval dátum krstu za dátum narodenia. K tomu sa priklonil aj vedecký seminár v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre v októbri 2010. Štátny kalendár však používa 29. október ako oficiálny deň pripomienky.

Vzdelanie a pracovná činnosť

Štúr získaval vzdelanie najprv doma, neskôr v Győri a na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tam sa zapojil do Spoločnosti česko-slovenskej a stal sa jedným z vedúcich predstaviteľov slovenskej študentskej generácie. V rokoch 1838 – 1840 študoval v Halle filozofiu, históriu, filológiu a politické vedy.

Po návrate do Bratislavy sa venoval pedagogickej a publicistickej práci. V roku 1843 spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom kodifikoval spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Rozhodnutie vysvetlil v dielach Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Nauka reči slovenskej (obe 1846). Nauka bola prvou gramatikou novej spisovnej slovenčiny.

Kodifikácia a Slovenské národné noviny

Štúrova kodifikácia nebola konečná. Úpravy, najmä reforma pravopisu v roku 1852, z nej vytvorili základ modernej spisovnej slovenčiny.

V roku 1845 získal povolenie vydávať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Redigoval ich do roku 1848. V roku 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Vystupoval za zrušenie poddanstva, občiansku rovnosť a jazykové práva.

Revolúcia a spolupráca s Hurbanom a Hodžom

Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 patril spolu s Hurbanom a Hodžom k vedúcim predstaviteľom slovenského politického hnutia. Bol spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla 16. septembra 1848 vo Viedni. Rada vyhlásila program slovenských politických požiadaviek a organizovala ozbrojené vystúpenie proti uhorskej vláde.

Po porážke revolúcie žil pod policajným dohľadom. Od roku 1851 bol v Modre, kde sa staral o deti svojho zosnulého brata Karola. V tomto období vydal básnickú zbierku Spevy a piesne (1853).

K jeho ďalším dielam patria O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a posmrtne vydané Slovanstvo a svet budúcnosti. Zomrel 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov po zranení, ktoré utrpel počas poľovačky v decembri 1855.

Štátne vyznamenanie

Štúrovo meno nesie aj Rad Ľudovíta Štúra, štátne vyznamenanie udeľované od roku 1994 za mimoriadne zásluhy o demokraciu, ľudské práva a slobody alebo o rozvoj obrany a bezpečnosti štátu.

V roku 2026 vstúpil do kín výpravný historický film Štúr režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Slávnostná premiéra sa konala 12. januára, v deň 170. výročia Štúrovho úmrtia, do kín film vstúpil 15. januára. Snímka vychádza z románu režisérky Milenec Adely Ostrolúckej a popri historických udalostiach sleduje aj vzťah Štúra a Adely.

Pamätný deň 29. októbra pripomína osobnosť, ktorá spojila jazykovednú prácu s publicistikou, pedagogikou a politikou. Ľudovít Štúr zostáva kodifikátorom spisovnej slovenčiny a jednou z kľúčových postáv slovenského národného hnutia.

Štúr podľa Rašiho položil základy národného uvedomenia a ČSR otvorila cestu k štátnosti

Ľudovít Štúr položil základy národného uvedomenia, vznik Československa otvoril Slovákom cestu k vlastnej štátnosti. Pri príležitosti 211. výročia narodenia Ľudovíta Štúra a zároveň 108. výročia vzniku Československej republiky (ČSR) to vyhlásil predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD). Pripomenul, že tieto dva historické míľniky spája úsilie slovenského národa o zachovanie vlastnej identity, slobodu a právo rozhodovať o svojej budúcnosti.

„Štúr sa zaslúžil o to, aby Slováci mali svoj spisovný jazyk a aby si uvedomovali, že sú národom s vlastnou históriou, kultúrou a právami. Vznik Československa o viac ako sto rokov neskôr nám zase priniesol nové možnosti, ako tieto práva uplatňovať a ďalej rozvíjať. Bez práce a odhodlania generácie štúrovcov by bola cesta Slovákov k vlastnej štátnosti nepochybne oveľa zložitejšia,“ skonštatoval Raši.

Šéf NR SR pripomenul, že Štúr nebol len vedúcou osobnosťou národného obrodenia a jeden z hlavných tvorcov spisovnej slovenčiny, ale otvorene sa zasadzoval za práva slovenského národa. „Štúr dobre vedel, že jazyk nie je iba prostriedkom dorozumievania. Je hlasom toho, čo nás spája a čo nám pomáha uchovať si vlastnú identitu,“ vyhlásil.

Významným medzníkom slovenských dejín bol aj 28. október 1918, keď po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikla samostatná Československá republika. Slováci sa k spoločnému štátu prihlásili o dva dni neskôr prijatím Martinskej deklarácie. „Ak Štúrova generácia položila základy nášho národného povedomia, generácia Milana Rastislava Štefánika a Tomáša Garrigua Masaryka pomohla vytvoriť podmienky na jeho ďalší rozvoj. Vznik Československa otvoril Slovákom nové možnosti v oblasti vzdelávania, kultúry, ale aj politického života,“ skonštatoval Raši. Vznik spoločného štátu podľa neho významne prispel aj k rozvoju slovenského parlamentarizmu.

Obe výročia nám podľa šéfa NR SR pripomínajú, že za slobodou, národnými právami a vlastnou štátnosťou stojí úsilie viacerých generácií. Zdôraznil, že aj v súčasnosti treba hľadať to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje. „Úcta k vlastným dejinám a národnej identite sa musí spájať so vzájomným rešpektom, zodpovednosťou a schopnosťou spolupracovať,“ uzavrel.