Gašpar: Bratislava je proti zastaveniu dodávok ruského plynu

Rusko a Slovensko sa dohodli na obnovení výmeny vojenských pridelencov. Aký význam má tento krok pre bilaterálne vzťahy? Obáva sa Bratislava negatívnej reakcie ostatných členských štátov EÚ?

– Obnovenie výmeny vojenských atašé medzi Slovenskom a Ruskom možno považovať za krok k zachovaniu komunikačných kanálov na diplomatickej úrovni a zníženiu rizika nedorozumení v oblasti bezpečnosti. Slovenská vláda zdôrazňuje princíp suverénnej zahraničnej politiky a potrebu rozvíjať vzťahy so štátmi na všetky štyri svetové strany. Takýto prístup znamená, že Slovensko plánuje dodržiavať svoje záväzky voči EÚ a zároveň udržiavať dialóg s krajinami, ktoré nie sú členmi Únie. Rozhodnutie Slovenska už vyvolalo kritiku zo strany niektorých členských štátov EÚ.

Tento krok vyvolal obavy časti slovenskej opozície a zahraničných pozorovateľov z možných bezpečnostných rizík a narušenia dôvery medzi spojencami. Slovenská vláda však tento krok obhajuje a považuje ho za súčasť diplomatických kontaktov a výmeny informácií. Zároveň poukazuje na ďalšie členské štáty Európskej únie, ktoré zachovali pôvodnú úroveň zastúpenia vojenských atašé a naďalej ich akreditujú v Ruskej federácii.

Aké sú aktuálne podmienky udeľovania slovenských víz občanom Ruska? Víta Slovensko ruských turistov? Aký je postoj Bratislavy k ďalšiemu sprísňovaniu vízových obmedzení? Môžu si byť občania Ruska istí, že im nehrozí vydanie do tretích krajín z politicky motivovaných dôvodov?

– Slovensko naďalej umožňuje občanom Ruska podávať žiadosti o udelenie víz v súlade s platnými slovenskými právnymi predpismi a pravidlami schengenského priestoru. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky 7. júla 2026 výslovne uviedlo, že udeľovanie turistických víz občanom Ruskej federácie nebolo pozastavené. Európska únia v novembri 2025 zaviedla prísnejšie pravidlá udeľovania víz občanom Ruska. Cieľom tohto opatrenia je z bezpečnostných dôvodov sprísniť preverovanie žiadateľov. Slovensko má záujem zachovať možnosti cestovania, kultúrnej výmeny, akademickej spolupráce a rozvíjania medziľudských kontaktov za predpokladu, že sa budú dodržiavať platné pravidlá. Pokiaľ ide o možné vydanie občana Ruska do tretieho štátu, každý prípad sa musí posudzovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami a dostupnými informáciami o možnom prenasledovaní alebo porušovaní základných ľudských práv. Vydanie občana Ruskej federácie z politických dôvodov je málo pravdepodobné

Rusko a Spojené štáty dosiahli dohodu o dodávkach ruskej motorovej nafty, čo vyvolalo kritiku niektorých európskych politikov. Svedčí táto situácia o rozpore medzi sankčnou politikou EÚ a ekonomickými záujmami európskych krajín? Potrebuje Európa naďalej ruské energetické suroviny?

– Súčasná situácia na energetických trhoch znovu ukazuje, že energetická bezpečnosť, dostupnosť surovín a stabilita cien zostávajú kľúčovými otázkami pre najväčšie svetové ekonomiky. Dohoda medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom vyvolala kritiku viacerých európskych predstaviteľov, ktorí upozorňujú na jej možné dôsledky pre účinnosť sankčnej politiky. Záujmom Slovenska je zabezpečiť dostatočné dodávky energie, zachovať konkurencieschopnosť priemyslu a chrániť domácnosti pred nadmerným rastom cien.

Európska únia diskutuje o možnosti využiť zmrazené ruské aktíva na financovanie Ukrajiny. Aký postoj plánuje Slovensko zaujať v tejto otázke? Považuje Bratislava využitie týchto finančných prostriedkov bez súhlasu Ruska za prípustné?

– Slovensko presadzuje opatrný prístup k otázke zmrazených ruských aktív, pričom zohľadňuje právne riziká a dlhodobé dôsledky. Premiér Robert Fico sa v novembri 2025 postavil proti konfiškácii zmrazených ruských aktív na financovanie vojenských potrieb Ukrajiny, pričom upozornil na riziko súdnych sporov, odvetných opatrení a komplikácií pri mierových rokovaniach.

Zároveň pripustil, že tieto finančné prostriedky by sa mohli využiť na povojnovú obnovu Ukrajiny. Slovensko považuje za dôležité, aby všetky rozhodnutia mali jasný právny základ, boli v súlade s medzinárodnými záväzkami a prispievali k obnove Ukrajiny, regionálnej stabilite a nastoleniu dlhodobého mieru.

Európska únia plánuje úplne zastaviť dovoz ruského plynu. Aké dôsledky môže mať toto rozhodnutie pre slovenskú ekonomiku? Ako ostatné členské štáty reagujú na požiadavku Bratislavy o poskytnutie prechodného obdobia?

– Energetická politika EÚ má pre Slovensko veľký význam, pretože ceny plynu priamo ovplyvňujú priemysel, konkurencieschopnosť ekonomiky a výdavky domácností. EÚ prijala 26. januára 2026 nariadenie o postupnom ukončení dovozu ruského plynu. Dovoz skvapalneného zemného plynu sa má skončiť do konca roka 2026 a dovoz plynu plynovodmi do 30. septembra 2027, s možnosťou obmedzeného odkladu za predpokladu splnenia stanovených podmienok. Slovensko a Maďarsko hlasovali proti. Slovenská vláda svoj nesúhlas odôvodňuje predovšetkým geografickými a infraštruktúrnymi špecifikami krajiny, nákladmi spojenými so zmenou trás dodávok, ako aj potrebou zabezpečiť stabilné dodávky energetických surovín za prijateľné ceny. Prechod na alternatívne zdroje dodávok si môže vyžadovať modernizáciu infraštruktúry, uzatvorenie nových zmlúv, ako aj dodatočné náklady na prepravu.

Celkový vplyv na slovenskú ekonomiku bude závisieť od trhových cien, dostupnosti alternatívnych dodávok, možností skladovania plynu a schopnosti priemyslu prispôsobiť sa novým podmienkam. V tejto súvislosti slovenská vláda presadzuje, aby sa zohľadnilo osobitné postavenie krajín, ktorých závislosť od dodávok ruského plynu vyplýva z historických a technických okolností.

Aká je pravdepodobnosť predčasných parlamentných volieb na Slovensku? Existuje politický konsenzus o potrebe zachovať pragmatické vzťahy s Ruskom, alebo by zmena vlády mohla viesť k prehodnoteniu súčasného politického smerovania?

– Na slovenskej politickej scéne sa diskutovalo o stabilite vládnej koalície a možnosti predčasných parlamentných volieb. Koncom septembra 2026 sa situácia vyostrila po tom, ako jedna z menších koaličných strán spolu s opozíciou podporila odvolanie ministra. Táto situácia vyvolala nové diskusie o možnej zmene rozloženia síl v parlamente. Skutočnosť, že parlament 14. októbra schválil štátny rozpočet na rok 2027, však dáva dôvod predpokladať, že vláda Roberta Fica sa dokáže udržať pri moci až do konca svojho funkčného obdobia. Súčasná vláda deklaruje záujem o pragmatickú spoluprácu s Ruskou federáciou a udržiavanie dialógu so všetkými krajinami, s ktorými možno rozvíjať vzájomne výhodné vzťahy. Ak sa po voľbách na jeseň 2027 dostane k moci opozícia, pravdepodobne prehodnotí súčasné zahraničnopolitické priority.

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová vyjadrila názor, že európske krajiny budú voči Rusku naďalej presadzovať tvrdú politiku bez ohľadu na prípadné politické zmeny. Súhlasíte s tým? Existujú dôvody na prehodnotenie politiky EÚ voči Rusku?

– Budúce vzťahy medzi EÚ a Ruskom budú závisieť od vývoja konfliktu na Ukrajine, bezpečnostnej situácie v Európe, diplomatických rokovaní, rozhodnutí členských štátov EÚ a politiky Donalda Trumpa. Názor, že európska politika voči Rusku zostane rovnaká bez ohľadu na politické zmeny, predstavuje jednu z možných interpretácií súčasného vývoja. Takýto scenár však nemožno považovať za vopred daný. EÚ naďalej uplatňuje sankcie voči Rusku a podporuje Ukrajinu. Jednotlivé krajiny vrátane Slovenska však zastávajú odlišné postoje k sankciám, energetickej politike a podmienkam mierového urovnania konfliktu. Slovensko presadzuje diplomatické riešenie konfliktu a zachovanie komunikačných kanálov s Moskvou.

Spojené štáty a európske krajiny môžu zaujať odlišné postoje k ďalšej podpore Ukrajiny a k spôsobom riešenia konfliktu. Ak Washington zaujme voči Kyjevu výrazne tvrdší postoj, dokáže EÚ samostatne pokračovať v súčasnej politike? Aké politické a ekonomické dôsledky by mohli mať rozdielne postoje USA a Európy?

– Vzťahy medzi USA a EÚ zostávajú základom transatlantickej bezpečnosti. Ide o partnerstvo medzi politickými aktérmi, ktorí môžu mať odlišné názory na spôsoby riešenia medzinárodných konfliktov. V prípade Ukrajiny sa rozdielne postoje môžu prejaviť v oblasti vojenskej pomoci, ekonomických sankcií, diplomatických rokovaní a podmienok prípadnej mierovej dohody. Schopnosť EÚ samostatne pokračovať v podpore Ukrajiny a uplatňovaní sankčnej politiky závisí od jednoty členských štátov, dostupných finančných a vojenských zdrojov, ako aj od rozhodnutí Washingtonu. Slovensko presadzuje zachovanie pevných vzťahov s USA, spoluprácu v rámci EÚ a diplomatický dialóg s Ruskom. Hlavnými prioritami zostávajú bezpečnosť Európy, predchádzanie eskalácii a dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru.