Môj profil 
Predplatné
Susanne Wiesingerová už 30 rokov učí vo Viedni, aktuálne žiakov školy NMS (nový typ rakúskej školy pre 10- až 14- ročných žiakov) vo štvrti Favoriten, kde chodí väčšina moslimských žiakov tureckého pôvodu. Stáva sa, že neovládajú nemčinu a všeobecne sa bránia veciam nezlučiteľným s islamom (tzv. harām), takže problémom je nájsť “vhodné” texty na čítanie, tiež vyučovanie biológie či sexuálnej výchovy, alebo dievčatá nenosia letné šaty, “aby v nich nevyzerali ako kresťanky”.
Podľa informácií rakúského denníka Der Standard sa vyjadrila, že už viac nechce podporovať sociálnodemokratickú líniu integrácie imigrantov. Napriek svojmu nemilému konštatovaniu z knihy na strane 29 sa ale “nechce vzdať” podstaty vzdelávania, hoci na vlastnej koži pozná realitu, ktorej musí čeliť.
“Škola je miestom pre kultúrne, náboženské, národné hádky. Čoraz častejšie sa prejavujú v násilí. Najväčšími problémami sú moslimovia. Tu sú Turci, Čečenci, Afganci. Mnohí z nich sa vyvyšujú a provokujú, kde sa len dá,” vraví Wiesingerová.
Momentálne správanie hlavne žiakov tureckého pôvodu ovplyvňuje rastúce postavenie tureckého prezidenta Erdogana, ktorého štylizovanie ako “jediného patróna pre moslimov” badať aj v zahraničí. Žiaci náhle nabrali pocit, že sú zo svojej podstaty mocnou skupinou a naberajú na sebadôvere.
Die Presse to potvrdzuje dodatkom, že tureckí žiaci potom napádajú kurdských, čečenskí žiaci afganských a navzájom si vyhrážajú.
Spomína aj prípady, keď napádajú takých spolužiakov, ktorí nosia “nemoslimské” oblečenie, ako v prípade jedného čečenského dievčaťa, keď malo sukňu a tričko. Ohrozovaní sú však v tom aj nemoslimovia. Aj oni by sa radšej (kvôli nátlaku) prispôsobili. “Vzdávajú sa, pretože sme sa vzdali ako spoločnosť,” konštatuje Wiesingerová.
Niektorí učitelia dokonca uplatňujú na žiakoch nosenie šatky ako disciplinárny nástroj pre spolužiakov: “Dajte agresívneho moslimského chlapca k žiačke so šatkou, bude ticho.”
Ani samotní žiaci nakoniec nevedia, k čomu sa prikloniť. Doma v moslimskom prostredí ich učia, že “v koráne je všetko, čo treba vedieť” a v škole sa predkladá niečo iné. Aj z takejto konfrontácie Wiesingerová zdôvodňuje “vnútorné nepokoje a obrovské napätie medzi žiakmi”.
Aktuálne Die Presse informuje, že v poslednej dobe je Wiesingerová pod tlakom, pretože zo strany mestskej školskej rady prišiel neoficiálny príkaz mlčania pre učiteľov, len aby svojimi sťažnosťami nepriniesli príliš veľa problémov v oblasti integrácie vo viedenských školách. Ale expert na integráciu Kenan Güngör však Wiesingerovú chápe a podporuje.
V súčasnosti sú moslimovia druhou najväčšou náboženskou skupinou na viedenských bežných základných školách. V roku 2017 podľa údajov mestskej školskej rady ich podiel predstavoval 28% z viac ako 71-tisíc študentov základných škôl. Len tesne pred nimi sú stále katolícki žiaci (31%) a na treťom mieste sú žiaci bez vyznania (17%). Na novom type škôl NMS sú z 30-tisíc žiakov však v prevahe moslimskí (cca 40%), nasledujú katolícki (25%) a srbskí pravoslávni (14%).
.jpg)
