Môj profil 
Predplatné
„Cirkvi na území Slovenska treba konečne oslobodiť spod područia východísk zákona z roku 1949, ktorý podpísal ešte Klement Gottwald. Na to však nestačia kozmetické úpravy pod vedením ministerky Ľubice Laššákovej, ale je potrebné uskutočniť zásadnú odluku cirkví od štátu. V tomto koncepte sa úloha štátu zredukuje na spolufinancovanie cirkevných sakrálnych pamiatok a významne narastie samofinancovanie cirkví cez jej vlastné aktivity vrátane zbierkovej činnosti,“ uviedla pre agentúru SITA k financovaniu cirkví poslankyňa NR SR za SaS a tímlíderka strany pre kultúru Renáta Kaščáková.
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) sa ešte nerozhodli, či zákon podporia, pretože jeho celé znenie nepoznajú. V návrhu však na rozdiel od SaS vidia prípravu na odluku cirkvi od štátu. „Aktuálne nie je možné povedať, či OĽaNO podporí alebo nepodporí zákon o financovaní cirkví, keďže je len v medzirezortnom pripomienkovom konaní a súčasné vedenie ministerstva kultúry má problémy dostať zákony vôbec cez legislatívnu radu vlády – napríklad zákon o pamiatkovom fonde, či cez Koaličnú radu – napríklad zákon o Audiovizuálnom fonde. Načasovanie zmeny 70 rokov starého komunistického zákona iba niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami sa nedá nazvať inak ako predvolebnou kampaňou a zaliečaním sa vrcholným cirkevným predstaviteľom, ktorí získajú nové kompetencie,” povedala podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá Natália Milanová.
Ministerstvo totiž informovalo, že navrhovaný zákon posilňuje nezávislosť cirkví pri použití dotácie. Budú ju môcť použiť napríklad na financovanie výdavkov súvisiacich s bohoslužobnou, výchovnou, sociálnou a kultúrnou činnosťou cirkvi vrátane mzdových a režijných nákladov. Štát si však ponechá možnosť kontroly hospodárenia s príspevkom. Príspevok štátu cirkvám by mal byť tiež budúci rok približne o štyri milióny vyšší. Kým tento rok predstavoval 47 647 623 eur, budúci rok by to malo byť 51 697 671 eur. OĽaNO tvrdí, že súčasné znenie zákona jednoznačne znamená prípravu na odluku cirkvi od štátu, keďže štát podľa nich prenáša niektoré kompetencie priamo na cirkvi. Podľa Milanovej sa odluke cirkvi od štátu nebránia, no najprv by sa mali vyriešiť reštitučné nároky cirkví. Poslankyňa tiež upozorňuje na úskalia avizovaného mechanizmu rozdeľovania finančných prostriedkov. Ľudia pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 totiž nemohli tušiť, že prihlásením sa k niektorej z cirkví ovplyvnia jej financovanie o deväť rokov neskôr.
Ďalší opozičný parlamentný subjekt hnutie Sme rodina má na tému financovania cirkví jasný názor. „Sme za finančnú odluku cirkvi od štátu podľa nemeckého alebo rakúskeho modelu, kde veriaci môžu poukázať určité percento daní na svoju cirkev. Z toho by cirkvi financovali platy duchovných a prevádzkové náklady. Čo sa týka charitatívnych, sociálnych a vzdelávacích projektov, ako aj ochrany kultúrnych pamiatok, tam by sa o financovanie mohli uchádzať cirkvi aj naďalej rovnako, ako sa o tieto financie uchádzajú iné neštátne inštitúcie,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytlo agentúre SITA tlačové oddelenie hnutia Sme rodina. Hnutie zatiaľ nemá celý text zákona k dispozícii, preto stanovisko k nemu zaujme neskôr. „Korektná odluka podporí cirkev najviac. Nebude musieť robiť kompromisy s politikmi,“ uvádza sa v stanovisku.
„Návrh zákona sa nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Na straníckej, aj na koaličnej úrovni sa mu budeme venovať po spracovaní pripomienok ministerstvom,“ uviedla hovorkyňa koaličnej strany Most-Híd Klára Debnár. SITA oslovila aj ďalšie parlamentné strany, ich stanoviská zatiaľ nemá k dispozícii.
Vytvorenie nového rámca vzťahu štátu s cirkvami má z mimoparlamentných strán v programe aj Progresívne Slovensko. Podľa podpredsedníčky strany Zory Jaurovej by mal byť „založený na zrovnoprávnení cirkví a náboženských spoločností s ostatnými subjektmi občianskej spoločnosti, pri súčasnom zachovaní podpory aktivít, ktoré konajú vo verejnom záujme“. Jaurová v tejto súvislosti hovorí aj o vytvorení špecifického režimu asignačnej dane. Asignáciu dane náš právny systém už pozná – vzťahuje sa na neziskový sektor. Znamená možnosť fyzickej alebo právnickej osoby poukázať určité percento zaplatenej dane z príjmu vybranému neziskovému subjektu.
Podľa doterajšej právnej úpravy z roku 1949 bol kľúčovým kritériom prideľovania štátnych peňazí cirkvám počet duchovných. „Štát nariadením vlády určoval len výšku platov podľa ich zaradenia. Platy duchovných sa valorizovali v rovnakej výške a v rovnakom čase ako platy pracovníkov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Priemerná výška platu duchovného v roku 2018 bola 605 eur,“ uviedla hovorkyňa rezortu kultúry Barbora Palovičová. Návrh zákona podľa nej zachováva doterajšiu výšku dotácie pre všetky cirkvi, ktoré doteraz túto možnosť využívali, „v čom spočíva solidárnosť tohto návrhu s malými cirkvami“. Od 1. januára 2020 ministerstvo navrhuje zvyšovanie doterajšej výšky dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie v pomere 80/20. „Toto zvýšenie dotácie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich zisteného pri sčítaní obyvateľov, čo predstavuje vyšší stupeň spravodlivosti tohto modelu,“ povedala hovorkyňa.
.jpg)
