Slovensko 3. marca (HSP/Foto: Mária Čapáková)

Stretla som vo svojom živote veľa zaujímavých ľudí. Neboli však zaujímaví preto, že by boli mediálne známi. To, čo ma na nich oslovilo, bolo svedectvo ich života. Rozprávanie týchto ľudí dokázalo zmeniť moje postoje k životu. Počúvať, o čom hovoria a pozorovať, čo žijú, znamenalo načrieť hlboko do múdrosti a lásky. Stále sa stretávam s ľuďmi, pri ktorých „nasávam“ a ich prítomnosť je pre mňa darom. Na veku nezáleží. Naučila som sa, že to je len štatistické číslo.

To, čo ma na týchto ľuďoch asi najviac zaujalo, je vernosť. Nielen vernosť partnerská, ale aj vernosť iným rozhodnutiam, ktoré v živote urobili. V dnešnej dobe vernosť akosi stráca na význame. Je skôr zneužívaná v rôznych vernostných programoch, ktoré nám ponúkajú obchodníci. „Ak budete nakupovať v našom reťazci, získate neuveriteľné výhody. Spoznajte náš vernostný program…“ To ani nie je vernosť v pravom zmysle slova.

Zostať verný…napríklad aj sebe samému je občas ťažké. Keď sa rozhodneme pre kompromisy, s ktorými nie celkom súhlasíme, je to akoby sme zrádzali sami seba. Hádam každý to už vo svojom živote zažil. S takýmto pocitom je ťažké sa vysporiadať. Nie je nám príjemné zradiť seba samých – je to bolestná skúsenosť. O čo viac to bolí, ak zradíme druhého človeka. A bolí to nielen jeho, ale či si to už chceme priznať alebo nie, bolí to aj nás. Ak aj nie hneď, časom určite.

V partnerskom vzťahu je vernosť zázračným spojivkom, ktoré partnerov drží spolu. Pre vzťah lásky je neprípustné, aby sa objavil niekto tretí, kto toto spojivo naruší. Istá modelka vyjadrila svoj názor slovami: „Malá nevera? Neexistuje. Existuje len nevera.“ Mnohé manželstvá sa práve na takejto skúsenosti rozbili. A vernosť v manželstve je rozhodujúca. Je to niečo, čo si človek zvolí vstupom do manželstva, slobodne sa pre to rozhodne, sľúbi to svojej „polovičke“. V dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v šťastí aj v nešťastí… Vieme však veľmi dobre, že to nestačí len povedať. V hraničných situáciách sa napokon ukáže, kto si tieto slová vzal do srdca, a kto nie.

Rozvodov pribúda. A po každom z nich zostávajú zranené srdcia nielen bývalých partnerov, ale často aj ich detí, ktoré si to potom nesú celým  životom. Táto doba začína byť charakteristická tým, že ľudia nedokážu zostať verní. Hľadáme zdanlivo jednoduchšie riešenia namiesto toho, aby sme zabojovali sami so sebou, zapracovali na sebe, priznali si chybu… Nezrádzame len svojho partnera, zrádzame predovšetkým sami seba, pretože sme nedokázali byť verní tomu, pre čo sme sa sami rozhodli.

Moji rodičia nemali ideálne manželstvo. Problémov bolo viac než dosť. Ale nespomínam si na to, že by niekedy padlo slovo rozvod. Keď sa nad tým zamýšľam, vo svetle vzťahu medzi mojim otcom a mamou, postrádam zmysel rozchodov, ku ktorým dochádza niekedy príliš zavčasu a veľmi rýchlo. Ak sa predsa dvaja ľudia rozhodnú, že budú spolu niečo budovať, treba rátať s tým, že nie všetko sa podarí na prvýkrát. K niečomu sa bude treba vrátiť, zbúrať to, čo nebolo dobré a skúšať stavať odznovu, aby to bolo lepšie.

Stretla som sa aj s tým, že po rokoch manželstva sa objaví medzi partnermi výsmech. Bola som svedkom rozhovoru medzi dvoma kolegyňami, ktorý ma zarazil. Opýtala som sa jednej z nich, prečo sa svojmu manželovi vysmieva? „Lebo nič iné si nezaslúži…“ A dodala: „Sama uvidíš po rokoch.“ Zamyslela som sa nad tým a povedala som jej: „Nemyslím si to. Nezažila som, že by sa moja mama otcovi vysmievala.“ „No to asi spolu neboli dlho“ zareagovala pohotovo. „Boli spolu 36 rokov. A mama otca doopatrovala.“ Prekvapene na mňa pozrela a ostala ticho.

Vernosť je osobným rozhodnutím každého človeka. Ruka v ruke s vernosťou ide úcta k partnerovi. Priznať si chybu a pokúsiť sa napraviť ju nie je prejavom slabosti. A platí to nielen v partnerstve, ale aj medzi priateľmi, kamarátmi a aj vo vzťahu k sebe samému. Vytrvajme verne v rozhodnutiach, ktoré sme urobili. Ovocie niekedy dozrieva ťažko, ale napokon je chutné.

Čo bude ovocím môjho života? Múdrosť a láska, ktoré iných obohatia alebo trpké sklamanie, ktoré nedokážem ponúknuť ani sama sebe? Závisí to len odo mňa…

Mária Čapáková

Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno