Môj profil 
Predplatné
Poslanec Európskeho parlamentu, bývalý predseda liberálnej frakcie Guy Verhofstadt doslova povedal: „Je tu skúsenosť, z ktorej si môžeme vziať ponaučenie. Nemá sa zrušiť únia, ako niektorí tvrdia. Nie, z Brexitu sa musíme poučiť! Táto lekcia nás musí viesť k hlbokej reforme únie, aby sa v budúcich rokoch stala skutočnou úniou. To znamená úniu bez opt-in, opt-out, rabatov, výnimiek a hlavne bez pravidiel jednomyseľnosti a práv veta.“
Inými slovami, aby sa niečo ako brexit nemohlo opakovať, podľa pána Verhofstadta a jeho spolupáchateľov treba občanom v členských štátoch EÚ odňať právomoc rozhodovať o osude svojej krajiny. (Písali sme o tom TU) Ak doteraz správanie a výroky europapalášov niekoho nepresvedčili, tak toto vyjadrenie bruselského fašistu Verhofstadta by naozaj mohlo už každému otvoriť oči, aby si všimol, že tu nemôže byť reč o žiadnej slobode, prosperite, rovnosti, ale ide o celkom prozaický pokus o uchvátenie moci a likvidáciu suverenity a demokratických mechanizmov v doposiaľ ešte čiastočne zvrchovaných členských štátoch EÚ.
V novembri bol v Bratislave bývalý český prezident Václav Klaus. V odpovedi na otázku, aké hrozby vyplývajú z užšej európskej integrácie, odpovedal: „Ja si nedokážem predstaviť, že by mohla existovať demokracia v entite presahujúcej národný štát. Demokracia je založená na slove ,demos‘, čiže ľud. Na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku je ľud, ale z neexistuje a z definície nemôže existovať nič také ako európsky ľud. A preto vo všetkých nadnárodných entitách, vo všetkých ríšach, úniách, impériách nikdy v histórii ľudstva nebola žiadna demokracia. A nemôže byť ani teraz. To je absolútne zásadná politologická téza: nadnárodný, supernacionálny útvar vylučuje demokraciu.“
Toto je veľmi závažné posolstvo od človeka, ktorý v priebehu niekoľkých desaťročí mal možnosť celkom zblízka sledovať, čo sa varí v kuchyni európskej a svetovej politiky. Je to natoľko principiálna pointa, že by jej znalosť mala byť podmienkou obdržania občianskeho preukazu a treba ju dávať ako ultimatívnu odpoveď všetkým fašistom – nazývajme ich tak, lebo keď sa na ich počínanie pozrieme zblízka, zistíme, že tie paralely sú naozaj dosť nápadné – ktorí sa silou-mocou snažia zbaviť Slovensko a ďalšie štáty suverenity a demokracie a uväzniť ich opäť raz v jednom zo žalárov národov, aké európska história tak dôverne pozná.
Klaus nie je sám, kto otvorene hovorí, že veľríše sú v princípe koloniálnymi štruktúrami a skutočná demokracia je možná iba v rámci národného štátu. Súčasne s uvedeným treba konštatovať: áno, nejaká forma spoločného „strešného“ európskeho orgánu a spoločnej obrannej štruktúry musí existovať – ibaže jej prvým, najzákladnejším a nemenným bodom musí byť princíp zvrchovanosti národov a ich národných štátov. Teda presne ten princíp, ktorý chce fašista Verhofstadt Európanom vziať.
Smer, ktorým sa snažia EÚ posunúť fanatici, ktorí sú dnes pri kormidle, odporuje dokonca aj základným dokumentom Európskej únie. Tie sa totiž odvolávajú na princíp subsidiarity, ako na jedno z najzákladnejších filozofických východísk demokratickej správy verejných vecí. Poznali ho už Aristoteles aj Tomáš Akvinský. Tento princíp hovorí, že veci, ktoré si môže zabezpečovať nižšia riadiaca úroveň, nemajú sa odovzdávať vyšším úrovniam. Národný štát si však samostatne dokáže efektívne a zmysluplne zabezpečovať takmer všetko. Zbavovanie národných štátov ich suverenity, zbavovaním moci volených zástupcov ľudu s cieľom sústrediť maximum rozhodovacích právomocí do jedného vzdialeného centra, je evidentným porušovaním tohto princípu.
Nemôže byť pomýlenejší pohľad na EÚ, než považovať ju za jednoliaty útvar univerzálnych Európanov. Je to presne naopak: EÚ je spojenie extrémne rozdielnych historických entít: mocných ríš aj chudobných periférnych krajín, kolonizátorov aj kolonizovaných, taviacich kotlov cudzorodých civilizácií aj jedinečných rezervoárov autochtónnych starobylých kultúr – skrátka, EÚ je košiar, v ktorom sú spoločne vlci aj ovečky a je naozaj dosť jednoduché uhádnuť, komu tá situácia vyhovuje viac.
Dojímavo bratský spoločný domov boháčov aj chudákov, to je skrátka niečo, čo môže chvíľu pekne vyzerať v slnečný deň, ale musí zákonite stroskotať, keď príde prvý dážď a strecha začne zatekať. Fanatici, ktorí trvajú na odovzdaní všetkej reálnej moci do rúk niekoho, kto z podozrivých pohnútok prevádzkuje tento pochybný sociálneinžiniersky experiment navzdory nespočetným poučeniam z histórie a jasným signálom zo súčasnosti, sú buď bláznami alebo vlastizradcami.
Fašistovi Verhofstadtovi môžeme dať jasnú odpoveď už o 25 dní.
Ivan Lehotský
.jpg)
