Po zimných mesiacoch sa prebúdza príroda, prichádzajú sviatky Veľkej noci! Tento rok som začínal pôstne obdobie na miestach Ježišovho života, smrti a vzkriesenia. Krížovú cestu sme sa modlili aj v bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme, v latinčine a popolec sme prijali v bazilike Zvestovania v Nazarete.  Je na každom z nás, ako  prežíva obdobie pôstu i Veľkej noci i celého  života. Modlitba pôst a almužna nás môžu usmerniť, že je aj vyššia autorita, ako  sú ľudské autority, či mocní tohto sveta, že je potrebné sa deliť a myslieť aj na skutočné potreby iných,  že sú aj vyššie hodnoty ako plné brucho, luxusné bývanie, rýchle auto, či vysoké konto v banke…

Stále viac sa mi zdá a trápi ma, ako sa to kresťanské vytráca z našej spoločnosti, z našich rodín i z našich životov. Spolu s ubúdaním kresťanských postojov sa vytráca aj úcta k životu, človeku a hodnoty, ktoré robia človeka zodpovedným a umožňujú mu žiť plnohodnotným životom. Z výsledkov sčítania obyvateľov sme mohli v uplynulom roku čítať pokles kresťanov, ktorí sa priznali k svojej cirkvi, zo štatistík  vidíme klesajúce počty prijímania sviatostí, nakoniec aj osobitne po tzv. pandémií vidíme, že nás je menej v kostoloch, kresťanské organizácie, média a spoločenstvá zápasia o prežitie. Čítal som o problémoch s platením faktúr zazneli opatrné pripomienky o väčšej potrebe podieľať sa na úhrade faktúr energií a iných výdavkoch cirkví a farností a potrebe šetriť…

My, ktorí sme predpokladali pred rokom 1989, že sa po zmene pomerov obnoví náboženský život v spoločnosti, po rokoch devastácie komunistickým systémom aj sme sa pre to angažovali,   viacerí sme sklamaní a  nútení prijať fakt, že sa neobnovil, ale rozmáhajú sa rozličné čudné iniciatívy, neúcta k človeku a k hodnotám, arogancia, ignorácia a hrubosť, pribúdajú negatívne javy, ktoré ničia nielen kresťanské spoločenstvá, ale sú zamerané proti životu, rodine, cirkvi, národu a proti rozvoju skutočného dobra človeka i spoločnosti. V politike i v cirkvách preberajú iniciatívy ľudia a skupiny, ktoré hľadia na momentálne  “dobro,” pôžitok človeka, i na úkor hodnôt, ktoré človeka i spoločnosť môžu budovať s úctou k trvalým hodnotám, k minulosti i budúcnosti. Akoby sa povýšilo „mať sa dobre tu a teraz, za každú cenu,“ bez ohľadu, že tým obmedzujeme, ba ohrozujeme spoločné dobro,  ba i životy iných, že spoločné hodnoty využívame len pre seba, ba ich aj  zneužívame.

Nie až tak ďaleko od nás je vojna, svet i spoločnosť je polarizovaná, v neporiadku, v čoraz väčšom rozklade, politici chcú využívať  výhody zo svojho postavenia, ale akoby odmietali niesť zodpovednosť za krajinu, spoločnosť a veci im zverené. Média  v službách záujmových a finančných skupín vymýšľajú senzácie, sústredia sa na negatívne správy, sledujú vlastné záujmy, až na výnimky niet čo pozerať, čítať, zanikli viaceré kresťanské a kultúrne časopisy, ktoré som odoberal a rád čítal, ľudia po opakovaných sklamaniach strácajú záujem o spoločné dobro a spoločenský život,  uzatvárajú sa vo svojich počítačových sieťach a vo svojich ulitách, i keď sa zdokonaľujú technológie, strácame schopnosť normálne prirodzene komunikovať…

Nechcem byť len pesimizmom,  negatívnych správ je  veľa    a musíme sa s nimi vedieť vysporiadať, možno zmieriť sa s tým, že mnohým negatívnym javom nedokážeme hneď celkom zabrániť. Je na každom z nás, ako a či prijmeme a budeme šíriť Ježišovo posolstvo Pravdy,  Dobra, Lásky, Krásy, Pokoja, Života, Spravodlivosti, Radosti… alebo sa necháme zamotať len do štruktúr tohto sveta, ľudských riešení a uveríme mocným a bohatým, šíriteľom a propagátorom kultúry smrti, ktorí podobne ako pred dvoma tisícročiami priviedli Ježiša k Pilátovi, aby ho umlčali a zabili. Pilát viedol s Ježišom dialóg a usiloval sa hľadať Pravdu. No začal robiť kompromisy a podľahol silnému tlaku. Povedal, že na Ježišovi nenachádza vinu a hľadal dôvody ako ho prepustiť. Najprv tým, že na Veľkú noc prepúšťal jedného z väzňov a ponúkol, že Ježiša prepustí. Na čo dav si vybral prepustiť zbojníka Barabáša. Potom Pilát dal Ježiša zbičovať a dav sa na ňom vyšantil. “Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu u na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: “Buď pozdravený židovský kráľ!” A bili ho po tvári.”  Pilát znova vyhlásil, že na ňom nenachádza žiadnu vinu, ale dav kričal ešte viac a silnejšie, “Ukrižuj, Ukrižuj ho”, a Pilát rezignoval a povedal im “Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.”  / por. Jn.18 – 19/

Nie je možné byť zároveň aj za Pravdu a lož, aj za Dobro aj za zlo, za vojnu aj pokoj, za Spravodlivosť aj za nespravodlivosť, za život aj proti nemu… treba nám mať jasné postoje, ktoré vedú k životu, k šťastiu, k dobru, ku kráse, k pravde, k láske, spravodlivosti, k pokoju, k radosti, a k tým hodnotám, ku ktorým nás, aj našich predkov viedla viera v jedného Boha. Prekonali aj ťažké obdobia v živote osobnom, rodinnom, cirkevnom, národnom i svetovom. Niet inej cesty ani pre nás v súčasnosti. Alebo zostaneme verní Ježišovi a jeho Pravde a Láske, alebo budeme blúdiť a zahynieme.

Nech nás Veľká noc nasmeruje k Ježišovi, ktorý prekonal aj smrť a k životu podľa jeho učenia a vedie nás  k nášmu víťazstvu. Myslime na to aj vtedy, keď zverujeme zodpovednosť za verejné veci, za naše rodiny, obce, národ, krajinu, svet  ľuďom. Hľaďme predovšetkým na ich hodnotovú orientáciu, odbornosť a morálne predpoklady, či sú vôbec ochotní a schopní prebrať zodpovednosť, aké hodnoty uplatňujú vo svojom osobnom, rodinnom i spoločenskom živote. Či sa v službe pre spoločné dobro osvedčili. Nespoliehajme sa len na ich prehlásenia, falošné média, ktoré nám vymodelujú postavy, o ktorých skutočných kvalitách sa obyčajne dozvieme vtedy, keď už ich nie je možné odvolať.

Prajem Vám radostné a požehnané Veľkonočné sviatky.