Vedci tvrdia, že objavili „novú farbu“, ktorú nikto predtým nevidel

Výskum nadväzuje na experiment, pri ktorom si výskumníci v USA nechali do očí vpáliť laserové impulzy.

Účastníci experimentu tvrdia, že stimuláciou špecifických buniek v sietnici sa im podarilo spozorovať modrozelenú farbu, ktorú vedci nazvali „olo“, ale niektorí odborníci tvrdia, že o existencii novej farby možno „polemizovať“.

Zistenia, ktoré boli v piatok uverejnené v časopise Science Advances, označil spoluautor štúdie, profesor Ren Ng z Kalifornskej univerzity, za „pozoruhodné“.

On a jeho kolegovia sa domnievajú, že výsledky by mohli potenciálne prispieť k ďalšiemu výskumu farboslepoty.

Profesor Ng, ktorý bol jedným z piatich ľudí, ktorí sa zúčastnili na experimente, povedal v sobotu v programe Today rozhlasovej stanice BBC 4, že farba olo je „sýtejšia ako akákoľvek farba, ktorú môžete vidieť v reálnom svete“.

„Povedzme, že celý život chodíte a vidíte len ružovú, detskú ružovú, pastelovú ružovú,“ povedal.

„A potom jedného dňa prídete do kancelárie a niekto má na sebe tričko a je to tá najintenzívnejšia detská ružová, akú ste kedy videli, a hovorí, že je to nová farba a my ju nazývame červená.“

Počas experimentu tímu výskumníci svietili laserovým lúčom do zreničky jedného oka každého účastníka.

Štúdie sa zúčastnilo päť účastníkov – štyria muži a jedna žena – ktorí mali normálne farebné videnie. Traja z účastníkov – vrátane profesora Nga – boli spoluautormi výskumnej práce.

Podľa výskumnej práce sa účastníci pozreli na zariadenie s názvom Oz, ktoré pozostáva zo zrkadiel, laserov a optických zariadení. Zariadenie už predtým navrhli niektorí zo zúčastnených výskumníkov – tím vedcov z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Washingtonskej univerzity, a aktualizovali ho pre použitie v tejto štúdii.

Sietnica je vrstva tkaniva citlivá na svetlo v zadnej časti oka, ktorá je zodpovedná za prijímanie a spracovanie vizuálnych informácií. Premieňa svetlo na elektrické signály, ktoré sa potom prostredníctvom zrakového nervu prenášajú do mozgu a umožňujú nám vidieť.

V sietnici sa nachádzajú čapíkové bunky, ktoré sú zodpovedné za vnímanie farieb.

V oku sú tri typy čapíkových buniek – S, L a M – a každá z nich je citlivá na rôzne vlnové dĺžky modrej, červenej a zelenej farby.

Podľa výskumnej práce pri normálnom videní „každé svetlo, ktoré stimuluje čapíkovú bunku M, musí stimulovať aj susedné čapíky L a/alebo S“, pretože ich funkcia sa s nimi prekrýva.

V štúdii však laser stimuloval iba čapíky M, „čo by v zásade znamenalo vyslanie farebného signálu do mozgu, ktorý sa v prirodzenom videní nikdy nevyskytuje“, uvádza sa v dokumente.

To znamená, že farbu olo by človek v reálnom svete nemohol vidieť voľným okom bez pomoci špecifickej stimulácie.

Na overenie farby pozorovanej počas experimentu si každý účastník nastavil ovládací farebný ovládač, kým sa nezhodoval s farbou olo.

Niektorí odborníci však tvrdia, že nová vnímaná farba je „vecou interpretácie“.

Profesor John Barbur, odborník na zrak z londýnskej univerzity City St George’s, ktorý sa na štúdii nepodieľal, uviedol, že hoci je výskum „technologickým počinom“ pri stimulácii selektívnych čapíkových buniek, o objavení novej farby „možno polemizovať“.

Vysvetlil, že ak by sa napríklad vo veľkom množstve stimulovali červené čapíkové bunky (L), ľudia by „vnímali sýtu červenú“, ale vnímaný jas sa môže meniť v závislosti od zmien citlivosti červených čapíkov, čo sa nelíši od toho, čo sa stalo v tejto štúdii.

Spoluautor štúdie profesor Ng však pripustil, že hoci je olo „určite veľmi technicky náročné“, tím skúma zistenia, aby zistil, čo by to potenciálne mohlo znamenať pre farboslepých ľudí, ktorí majú problém rozlíšiť určité farby.