Bratislava 16. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Nálezy svedčia o tom, že obetovanie oblámaním, resp. rozlámaním sošiek prebiehalo priamo v obydliach
Ľudia v staršej dobe bronzovej na Slovensku prinášali ako obetu namiesto živých zvierat ich sošky zhotovené z hliny. Oblamovali im uši, rohy a končatiny – a to priamo vo svojich obydliach. Vyplýva to z nálezu európskeho významu, ktorý sa podaril počas výskumu tímu archeológov pod vedením profesora Jozefa Bátoru z Univerzity Komenského v Bratislave (UK). TASR o tom dnes informovala Andrea Földváryová z UK.
Tím archeológov zistil, že v každom obydlí zo staršej doby bronzovej (1700 – 1500 rokov pred n. l.) na starovekom sídlisku Rybník, nad riekou Hron, sa nachádzala minimálne jedna zvieracia plastika. Unikátna je prítomnosť obetných sošiek priamo v obydliach, keďže doteraz sa na Slovensku a aj v strednej Európe našli podobné sošky iba mimo obydlí, v kultúrnych vrstvách. Nálezy svedčia o tom, že obetovanie oblámaním, resp. rozlámaním sošiek prebiehalo priamo v obydliach.
Dôvodom, prečo ľudia neobetovali živé zvieratá, ale sošky, bolo úsilie a nutnosť rozmnožiť stádo domácich zvierat a zároveň pud sebazáchovy, ktorý bránil siahnuť na živé zvieratá, ktoré boli cenným majetkom. V prípade plastík divožijúcich zvierat mohlo ísť o rituál spojený s prípravou na úspešný lov. “Všetky plastiky boli zrejme pri rituáli symbolického obetovania zámerne oblámané, resp. rozlámané. Terénne pozorovania poukazujú na to, že sa to najčastejšie dialo priamo v obydlí miestneho šamana, kde sa v neveľkej vzdialenosti od seba našli viaceré k sebe sa hodiace časti plastík. Avšak zrejme rituály obety prebiehali aj v obydliach bežných ľudí,” hovorí profesor Bátora. Na výskume sa počas posledných štyroch rokov zúčastňujú aj študenti archeológie z Filozofickej fakulty UK, ktorí tu absolvujú povinnú terénnu prax.
Spomedzi obydlí sa vynímajú dve, v ktorých sa našlo päť, resp. osem plastík. Ide prevažne o miniatúry domácich zvierat (hovädzí dobytok, ošípané, ovce), ale i divožijúcich zvierat (diviak). Jedna z plastík má na bokoch tela hustým ryhovaním zvýraznenú srsť. S najväčšou pravdepodobnosťou zobrazuje dlhosrstý dobytok východného typu.
Sídlisko v Rybníku vzhľadom na strategickú polohu v tzv. Slovenskej bráne, malo strážnu a kontrolnú úlohu. Úlohou jeho obyvateľov bolo teda sledovať pohyb prospektorských skupín, ktorých členovia prechádzali týmto územím za ložiskami farebných kovov (meď, zlato, striebro) nachádzajúcimi sa v stredoslovenských vulkanických pohoriach. Tím archeológov Univerzity Komenského spolupracoval na výskume s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.