Môj profil 
Predplatné
Seehofer chcel presadiť, aby Nemecko odmietalo už na hranici takých azylantov, ktorí sa už uchádzali o azyl v nejakej inej EÚ krajine, ale napriek tomu prišli do Nemecka, kde opätovne žiadali o azyl. V priebehu roka ich bolo okolo 40 000. Kancelárka to striktne odmietala. Ich spor trval niekoľko mesiacov a napokon sa Merkelová presadila.
Dala Seehoferovi prísľub, ktorý ale nedodržala. Povedala, že nechce, aby boli zmienení azylanti priamo na nemeckej hranici tvrdo a s násilím zadržaní, ale aby boli na čas prijatí a že po dohode s európskymi partnermi ich títo budú brať naspäť k sebe. Zatiaľ sa budú voľne pohybovať po Nemecku. To bolo podľa nej humánne voči utečencom – ale vyslovene nezodpovedné voči vlastnému národu, lebo to umožnilo, že v Nemecku odrazu boli aj takí utečenci, ktorí znamenali reálne nebezpečenstvo pre obyvateľstvo.
CSU oslavovala veľmi naivne kancelárkin sľub ako zmenu jej azylovej politiky a ohlasovala to ako svoje víťazstvo.
Ako sa však po roku ukázalo, tak Merkelová zlyhala a sľub nedodržala. S veľkou väčšinou EÚ štátov nedosiahla žiadnu dohodu o tom, že budú azylantov brať naspäť.
Zo 40 000 migrantov, ktorých Merkelová nechala ilegálne a bez dokumentov vstúpiť na nemeckú pôdu, sa podarilo odsunúť späť do iných EÚ štátov „až“ dvadsiatich – osemnástich do Grécka a dvoch do Španielska.
K tomu je nepotrebný akýkoľvek komentár. Už len to, že ani Seehofer a ani Merkelová sa k tomu nikdy nevyjadrili – zrejme od hanby, lebo obaja hanebne a nezodpovedne zlyhali.
Roman Bednár
.jpg)
.JPG)
