Vajíčko malo v minulosti ochrannú, liečebnú aj symbolickú funkciu

V minulosti sa vajíčka dávali napríklad do prvej brázdy pri prvej orbe poľa, do oziminy ako ochrana pred krupobitím či pod ovocné stromy. „Výduvky vajíčok sa vešali napríklad na slivky – verilo sa, že aké veľké je vajíčko, také veľké budú aj slivky,“ povedala.

Vajíčka sa nosili aj na hroby, pričom jedno tam pozostalí nechali alebo zahrabali. „Keď sa na druhý deň vrátili a bolo neporušené, znamenalo to, že duch ich predka je spokojný a bude ich ochraňovať,“ vysvetlila s tým, že vajíčko sa ešte v 70. rokoch 20. storočia dávalo aj do truhly.

Veľkonočné vajíčko malo podľa predkov i liečebné účinky. „Napríklad bolenie hrdla sa liečilo kraslicou, ktorá bola počas Vzkriesenia celú noc v kostole,“ dodala etnografka.

Farbenie vajíčok malo posilniť ich magický účinok. Ženy kraslice venovali svojim krstňatám a dievčatá ich dávali mládencom ako odmenu za veľkonočnú šibačku či oblievačku a ako prejav sympatie.

V každej oblasti Slovenska podľa Mitrovej dominovali v zdobení kraslíc určité vzory, rozdiely sa postupne stierali. Medzi najstaršie ornamenty patria rôzne variácie kríža, slnka, či hviezdy.

Na východnom Slovensku sa kraslice volali pisanky. Medzi najjednoduchšie zdobenie patrilo uvarenie vajíčka napríklad s cibuľovými šupkami, prípadne farbenie s ďalšími rastlinami a predmetmi ako hrdzavé klince. „K vajíčku sa mohol pripevniť aj petržlenový list počas farbenia a po odlepení vznikla kraslica s rastlinným motívom. V niektorých lokalitách sa kraslice zdobili leptaním kyselinou, vyškrabávaním vzorov či venovaním určeným pre nápadníka dievčaťa,“ spresnila s tým, že niekde zdobili vajíčka aj sadzami, nanášaním vosku, nalepovaním slamy, sitiny, bavlnky, odrôtovaním či okovaním.

Kým sa spočiatku zdobili celé vajíčka, ktoré mali symbolický význam, neskôr sa začali zdobiť už len vyfúknuté ako estetický predmet.