Môj profil 
Predplatné
O pôvode týchto protestov najlepšie svedčí nielen ich priebeh, ktorý je ukážkovým príkladom vznikajúcej farebnej revolúcie, ale aj vyhlásenia a výzvy západných politikov na adresu Ruska, ktoré ihneď po zásahu ruských úradov voči provokatérom, Navaľnému a nelegálne sa konajúcej demonštrácii začali chrliť výzvy o okamžitom prepustení zatknutých a rešpektovaní „ľudských práv“. Tieto výzvy boli samozrejme najhlasnejšie počuť najmä z USA a EÚ, teda od tých, ktorí najviac porušujú ľudské práva a dokonca sami už mnohokrát zakázali rôzne protesty a akcie a najmä realizujú tvrdé zákroky proti svojim oponentom (napríklad vo Francúzku je zatýkanie a požívanie slzotvorného plynu normálne skoro pri každej demonštrácii).
Americký rezort diplomacie sa na margo zákroku vyjadril, že zadržanie „pokojných“ demonštrantov, ľudí, ktorí monitorujú stav dodržiavania ľudských práv a novinárov je v rozpore s kľúčovými „demokratickými hodnotami“. EÚ zase vo svojom prehlásení vyzvala ruské úrady, aby s okamžitou platnosťou prepustili všetkých demonštrantov a skonštatovala, že ruská polícia bránila ľuďom v realizácii základných ľudských práv zakotvených v Ústave RF. No to, čo títo pokrytci „zabudli“ povedať, bol fakt, že ruské úrady demonštrantom ponúkli alternatívnu trasu pochodu a miesto protestu, ktoré tí ale odmietli a napriek zákazu protest nelegálne usporiadali v centre Moskvy.
Okrem výziev najväčších západných „demokratov“ začali o protestoch v Rusku takmer okamžite informovať aj všetky západné mainstreamové médiá, ktoré písali o masívnych demonštráciách, o krutostiach ruskej polície, ktoré údajné pácha na demonštrantoch, či diktatúre ruského vedenia, pritom zásah polície ani zďaleka taký agresívny ako v Nemecku pri protestoch proti globalizácii a podobne. To, čo zabudli napísať, je napr. fakt, že šlo o malé skupiny demonštrantov, ktoré boli v porovnaní s populáciou ruských miest zanedbateľné. Napríklad v Moskve vyšlo podľa médií do ulíc až „masívnych“ 8000 ľudí z 12 miliónovej populácie, čo je úplne marginálne promile občanov. Ekvivalent toho na naše pomery by bolo, keby v Bratislave prišlo na demonštráciu 300 ľudí. Ak by v Moskve mal prísť ekvivalent 6000 demonštrantov, ktorí sa v Bratislave zúčastnili demonštrácií proti Gorile, teda proti korupcii, muselo by tam vyjsť do ulíc 160 000 ľudí. Ak by tam mal vyjsť do ulíc ekvivalent slovenského Pochodu za život (demonštrácie proti potratom), dosiaľ najväčších demonštrácií na Slovensku, muselo by v uliciach Moskvy pochodovať 2 100 000 ľudí. Na spustenie majdanu však netreba väčšinu, aspoň nie na začiatku.
V súvislosti s vlnou „opozíciou“ zorganizovaných a s najväčšou pravdepodobnosťou zo Západu sponzorovaných protestov sa objavili správy, že ruské úrady zaregistrovali a preverujú informácie, že organizátori nepovolených demonštrácií núkali neplnoletým ľuďom finančnú odmenu za účasť na protestoch (teda kyjevský scenár). Okrem toho sa objavujú aj prvé informácie, že tento pokus o ruský Majdan je sponzorovaný aj zo Švajčiarska z okruhu Michaila Chodorkovského, ktorý sa netají tým, že podporuje a sponzoruje Alexeja Navalného z exilu. Je to ten Chodorkovský, ktorý sedel za kauzu Jukos, bol „bielym koňom“ západných elít a snažil sa položiť Rusko na kolená. Najnovšie protesty v Rusku sú teda ďalším pokusom liberálno-globalistických elít o prevrat a rozloženie tejto krajiny zvnútra, keďže zvonku to kvôli jeho vojenskej sile nedokážu.
Podobné protesty ako v Rusku sa v týchto dňoch odohrali aj v Bielorusku, kde ich impulzom mala byť zase nová Lukašenkova daň pre nezamestnaných, čo samozrejme okamžite využila „opozícia“ a Západom ovládané kruhy, ktoré sa už dlhú dobu snažia aj v Bielorusku zrealizovať podobný scenár ako v Kyjeve. Lukašenko si ale za to môže sčasti aj sám, pretože nielenže v poslednej dobe začal svojou liberálnejšou politikou poklonkovať EÚ a Západu, ale aj provokovať ekonomický konflikt s Ruskom. A preto bolo len otázkou času, kedy to západné kruhy sponzorujúce bieloruských opozičníkov využijú vo svoj prospech. Ak ale Lukašenko s touto politikou skoro neskončí, čaká ho v lepšom prípade osud Janukovyča a v tom horšom osud Kaddáfiho.
Nech sú teda udalosti týchto dní pre Rusko a Bielorusko varovaním, že západné liberálno-globalistické sily svoj boj o ovládnutie týchto krajín ešte vonkoncom nevzdali a budú sa aj naďalej pokúšať o prevzatie moci v oboch krajinách…
Martin Bago
.JPG)
