V roku 2024 vytvorili Slováci 2,65 milióna ton komunálneho odpadu

„Ďalšou zlou správou je, že približne 38 percent odpadu z domácností naďalej končí na neekologických skládkach. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 52 percent. Iba približne sedem percent komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO),“ uviedla Sadovská. Tvrdí, že Slovensko sa za posledné desaťročie zaradilo medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu.

Problémom je podľa Sadovskej tiež to, ako Slovensko s odpadmi nakladá. V recyklácii a v premene odpadu na teplo a elektrinu za Európou výrazne zaostáva. „Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko či krajiny zoskupenia Benelux, ktoré dlhodobo dosahujú mieru recyklácie nad úrovňou 50 percent a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich až takmer nulová,“ povedala analytička. Vyspelé európske ekonomiky podľa nej v súčasnosti realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, no Slovensko aj naďalej patrí medzi skládkové veľmoci.

Sadovská predpokladá, že produkcia komunálneho odpadu v ďalších rokoch ešte porastie. „Slovensko tak stojí pred výzvou, ako splniť ciele reformného balíka zameraného na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu – minimálne 65 percent komunálneho odpadu recyklovať a maximálne desať percent komunálneho odpadu ukladať na skládky,“ priblížila. Analytička si myslí, že bez dobudovania kapacít ZEVO to nebude realizovateľné.