V Nitre prezentovali unikátne diela Ľudmily Cvengrošovej – sochárky, ktorá zvečnila najvýznamnejšie osobnosti našej slovanskej histórie

Nitra 4. júla 2017 (HSP/Foto: HSP – Eugen Rusnák)

Včera sa v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre uskutočnila konferencia „Cyrilo-metodské dedičstvo“, ktorá sa konala pri príležitosti mestských slávností „Nitra, milá Nitra“ a vernisáž výstavy známej sochárky Ľudmily Cvengrošovej

Vernisáž otvoril riaditeľ Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Anton Števko, ktorý hovoril o obdivuhodnej tvorbe Ľudmily Cvengrošovej.  Primátor mesta pod Zoborom Doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc porozprával o histórii a súčasnom rozvoji mesta a o tom, že Nitra má veľa historických a architektonických pamiatok. O tom, ktoré diela Ľudmily Cvengrošovej sa nachádzajú v Nitre, hovorili odborníci. Pripomenuli, že najväčšie súsošie na Slovensku na pamiatku sv. Cyrila a sv. Metoda je práve v Nitre. Súsošie odhalili v roku 1990 a vyvolalo polemiku v súvislosti s výtvarným stvárnením a výberom i umiestnením niektorých historických detailov. Potom sa všetci prítomní oboznámili s výstavou prác sochárky.

Predstaviteľka realistickej línie v slovenskom umení, akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová 17. júna oslávila svoje 80. narodeniny. Celou svojou tvorbou vždy približovala  verejnosti významné etapy histórie Slovenska. Spomenieme iba niektoré jej významné diela: plastika keltského kniežaťa Biateca v Bratislave, kamenná plastika Slovanky na hrade Devín,  súsošie sv. Konštantína a Metoda pod Nitrianskym hradom a iné.

Jej výtvarná tvorba zahŕňa okrem sôch širokú škálu medailí, plakiet i reliéfov. Majstrovsky zvláda rôzne techniky, ako kov, kameň, drevo, či pálenú hlinu a osobitú skupinu reprezentuje kolorovaná terakota. Vo svojich dieloch dokumentuje celú históriu Slovenska, ba aj ľudstva – od praveku, cez éru prvých roľníkov, staršiu železnú dobu, zaujatie Keltmi, Germánmi, Rimanmi, Slovanmi, Avarmi až po slovanské kniežatá a obdobie Veľkej Moravy.

Jej sochárske či medailérske diela späté s dejinami našej krajiny. Za poctu jej excelentnej medailérskej tvorby možno považovať skutočnosť, že v roku 1999 si už medzičasom zosnulý pápež Ján Pavol II. vybral jej projekt na oficiálnu medailu.

Ľudmila Cvengrošová sa narodila 17. júna 1937 v Radošinej pri Topoľčanoch. Štúdium na strednej Škole umeleckého priemyslu (ŠUP, dnes Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru) v Bratislave, odbor keramika u profesora Teodora Lugsa, ukončila v roku 1954. O dva roky neskôr začala študovať odbor reliéfneho sochárstva u profesora Rudolfa Pribiša na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.

Je vášnivou cestovateľkou, prešla takmer všetky svetadiely, čo sa odráža i v jej tvorbe. Celé jej dielo sa koncentruje na zobrazenie ľudskej postavy bez ohľadu na rasu či náboženstvo.
Umelkyňa je autorkou návrhu pamätnej zlatej a paladiovej bimetalovej mince vydanej v roku 2002 pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky. Tiež je autorkou busty Alexandra Dubčeka, ktorú v auguste 2002 slávnostne odhalili na rovnomennom námestí pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) v Bratislave.

V decembri 2014 nitriansky biskup Viliam Judák slávnostne požehnal v katedrálnom chráme, Bazilike svätého Emeráma na Nitrianskom hrade, edíciu pamätných medailí s názvom Pápeži v dejinách, ktorých autorkou návrhov bola tiež Ľudmila Cvengrošová. Za záujem o témy národnej histórie už viackrát získala ocenenia. V auguste 2007 v tom čase prezident SR Ivan Gašparovič jej udelil najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti výtvarného umenia pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR. Výstava jej prác v Ponitrianskom múzeu potrvá do 29. októbra.

Eugen Rusnák