V Matici slovenskej bolo prezentované dielo o Štúrovi od prvej Slovenky, ktorá získala doktorát na parížskej Sorbonne 

Ak nerátame technický preklad z 30. rokov minulého storočia, ide o vôbec prvý oficiálne vydaný preklad tejto práce. Dielo bolo vytvorené v období, keď Slováci nemali svoju štátnosť, v období všeobecnej depresie, teda v období Apponyiho zákonov, v časoch ťažkej maďarizácie, keď sa idea samostatnosti javila ako nedosiahnuteľná chiméra. Samotná Turcerová vnímala Štúrove vízie ako naivné a nerealizovateľné. Nezávislosť bola teda v čase obhajovania dizertácie vzdialená, a to aj napriek tomu, že Slováci už mali vlastný jazyk a literatúru. Všetci prednášajúci sa zhodli na tom, že štúrovská problematika bola zaujímavá v každej epoche, a že dielo Turcerovej-Devečkovej bolo na svoju dobu, keď ešte Slováci nemali štát, mimoriadne priekopnícke.

Preklad pripravila Dr. Stanislava Moyšová, členka Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, vysokoškolská pedagogička, francúzštinárka, prekladateľka, ktorá tlmočí pre európske inštitúcie a pôsobí aj na Univerzite Komenského. Jej pracovné jazyky sú francúzština, angličtina a taliančina. Má za sebou už niekoľko knižných prekladov ako napr. Memoáre Františka Tótha, Mýty, na ktorých stojí antisemitizmus,  či Bodka za stredovekom. Taktiež sa v rámci vedeckej činnosti kriticky venuje problematike rodovo vyváženého jazyka.

Kniha vzbudila záujem aj vďaka jej rozhovoru pre Západoslovenskú televíziu a bude opätovne prezentovaná aj na podujatí, ktoré bude venované 210. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra v Bratislave (symbolicky sa bude realizovať 24. apríla, teda v deň, kedy štúrovci vystúpili na Devín a dali si slovanské mená).

Samotná Turcerová-Devečková, podľa autorky predslovu a prekladu Dr. Moyšovej, nestrávila väčšinu svojho života na javiskách politiky a akadémie, naopak, skromne učila na malých školách. Vďaka štúdiám na francúzskom lýceu v Moskve sa však táto mladá žena pôvodom z Turca dostala až do česko-slovenskej delegácie na mierovej konferencii vo Versailles, pričom ju odporučil sám T. G. Masaryk. V rámci diskusie tiež zaznelo, že ju možno vnímať aj ako prvú slovenskú tlmočníčku. Doc. Parenička v rámci svojho výstupu zdôraznil širšie súvislosti v rámci bádania štúrovskej problematiky, pripomenul, že štúrovci boli široké a organizované hnutie, dodal, že kým bernolákovci sú viac-menej spracovaní, mnohých štúrovcov nepoznáme. Doc. Podolan, ako naslovovzatý odborník na tému národného obrodenia a špeciálne Jána Kollára, zvýraznil vzťah medzi Kollárom a Štúrom, ktorý bol až do sporu pre jazyk vzorom. Po konflikte s Kollárom sa Štúrovci zamerali viac na glorifikovanie Jána Hollého, ktorý im zároveň vyjadril podporu v rámci kodifikácie jazyka. Prof. Franek zasadil Turcerovú Devečkovú do kontextu moderny, pričom sa zameral na inšpiratívny vplyv Slovákov v rámci modernistického hnutia na západe. V rámci diskusie tiež zaznelo, že dielo bližšie analyzuje činnosť spolkov, slovanskú problematiku, problematiku náboženských konfesií, ale aj väzby medzi osobnosťami národného hnutia. Predseda Matice slovenskej Dr. Gešper v závere všeobecne ocenil prínos štúrovcov ako najintelektuálnejšej a najorganizovanejšej generácie.

Redakciu informoval PhDr. Lukáš Perný, PhD., vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej a predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského