Bratislava 28. mája 2018 (HSP/Pravda/Foto: TASR- SINC, Zdeněk Urban)
Odborníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a z Viedenskej lekárskej univerzity prišli na to, ako by sa dalo zabrániť šíreniu rakovinových buniek a predchádzať tak tvorbe metastáz. Objavili novú funkciu proteínu laktoferín, ktorý sa nachádza najmä v materskom mlieku
V rozhovore pre denník Pravda vedúci výskumu, imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV, vraví, že “laktoferín zaberá aj proti invazívnym baktériám, napríklad pri borélii”, no je otázne, kedy by sa to mohol používať v praxi.
Výskum sa týka hlavne dvoch vecí: imunitné odpovede, konkrétne T-lymfocytov, a ako sa pohybujú bunky a ako pri tom využívajú proteolytický systém, ktorý dáva bunkám nástroje na to, aby mohli migrovať.
Bunky roznáša krv v cievach a do tkanív sa dostanú tak, že sa zachytia na výstelke ciev, predrú sa cez ňu a presunú na miesto, kam potrebujú, napríklad k zápalu. Preto potrebujú proteolytické enzýmy, skrátene proteázy, čiže proteíny štiepiace iné proteíny, napríklad v tkanivách. Proteázy sú dôležité aj pri rozpúšťaní krvných zrazenín.
Odborníci z SAV a z Viedenskej lekárskej univerzity študujú proteázu nazvanú plazminogén, ktorá je kľúčová pre rozpúšťanie zrazenín, ale aj pre putovanie buniek. V normálnom stave je ale neaktívna, a takto musia byť neaktívne všetky proteázy v tele, aby neštiepili všetko naokolo a neškodili. Len v prípade potreby v určitý čas a na určitom mieste sa proteáza zaktivizuje, napríklad plazminogén sa zmení na aktívny plazmín. Ale aj nádorové bunky môžu naviazať plazminogén, čím sa môžu dostať z primárneho ložiska do vzdialeného orgánu, ale aj niektoré patologické baktérie dokážu “uniesť” potrebný enzým, zaktivovať si ho a použiť ho na cestu tkanivami. Takou baktériou je napríklad borélia, ktorá spôsobuje lymskú boreliózu.
Spomínaní odborníci natrafili na proteín, ktorý sa nachádza v materskom mlieku a volá sa laktoferín. Je o ňom už dlho známe, že má protinádorové a protibakteriálne účinky, ale príčina sa nevedela úplne presne. Keďže dokáže zachytávať železo, predpokladalo sa, že pripravuje bunky o potrebné železo. Ale iní si mysleli, že laktoferín sa viaže na povrch bunky a tým ich vyblokuje.
Teraz však zistili niečo nové: “Laktoferín sa dosť špecificky a silno viaže práve na plazminogén a dokáže zablokovať jeho aktiváciu na plazmín. Robí to aj na rakovinových bunkách, zablokuje ich tak, že prestanú cez tkanivá prenikať. Rovnako sme ukázali, že baktéria borélia v prítomnosti laktoferínu neaktivuje proteázu.”
Laktoferín sa nachádza aj v telových tekutinách, ako slzy, sliny, moč, a v určitom množstve aj v krvi. Tam sa dostáva z imunitných buniek, konkrétne neutrofilov, ktoré vytvárajú prvú imunitnú odpoveď, keď má človek infekciu. Jednou z molekúl, ktoré neurofily vytvárajú, je tiež laktoferín. Najviac ho však nájdeme v materskom mlieku spolu s viacerými látkami podporujúcimi imunitu, kde aktívne proteíny nejakým mechanizmom zabraňujú bacilom, aby sa rozšírili, a laktoferín je jeden z nich.
Leksa vraví, že sa venovali všetkému možnému, čo sa týkalo plazminogénu, a zo všetkých látok sa nakoniec laktoferín ukázal ako najsilnejší inhibítor, ako blokátor aktivácie. Takže našli inhibítor, ktorý je prirodzený telu. Ďalšiemu výskumu bráni nedostatok finančných prostriedkov, ktoré sa zablokovali práve kvôli škandálu s pochybným rozdeľovaním prostriedkov z eurofondov na ministerstve školstva. Potrebné sú státisíce eur a pri klinických testoch na ľuďoch už aj milióny.
Obrovskou výhodou laktoferínu je, že nejde o syntetickú látku a nemá žiadne vedľajšie účinky tým, že sa nachádza v materskom mlieku. To by tiež znížilo náklady na ďalší výskum a celý proces urýchlilo.
11.1°C
Pondelok 
11.1°C
Sobota 
9.4°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
