Banská Bystrica 4. novembra (TASR) – Súčasný systém rozdelenia peňazí z daní z motorových vozidiel v slovenských krajoch považuje kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a jeho aktuálny šéf, 54-ročný Vladimír Maňka zo Zvolena, za nespravodlivé. Preto sa zasadzuje za zmenu zákona v tejto oblasti. Maňka, ktorý je zároveň europoslanec, TASR povedal, že keby to nemalo pre kraj prínos, nemá problém sa jednej funkcie vzdať. Pripomenul, že o nových pravidlách čerpania eurofondov na ďalších sedem rokov sa rozhoduje v Bruseli. V kombinácii funkcií europoslanec – predseda kraja dokáže podľa vlastných slov tieto nové pravidlá ovplyvniť. Do volieb ide Maňka s podporou strán Smer-SD, KDH, SMK, SMS, ĽS-HZDS, HZD a Strany zelených. Rozhovor s V. Maňkom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov Vyšších územných celkov (VÚC).

-Štyri roky ste zastávali funkciu šéfa tohto VÚC. Čo by ste po prípadnom znovuzvolení považovali za dôležité v oblasti dopravy, ako jednej z kompetencií kraja?-

Sme kraj, ktorý má najdlhšiu cestnú sieť zo všetkých a zároveň najnižšiu hustotu obyvateľstva. Aj to sú faktory, ktoré komplikujú systém rekonštrukcie a opráv ciest. Riešenie vidím v zmene zákona, ktorý upravuje prerozdeľovanie daní z motorových vozidiel. Rozdelenie je dnes nespravodlivé. Významne zvýhodňuje Bratislavský kraj, ktorý má najkratšiu cestnú sieť a paradoxne najviac financií práve na jej financovanie. Chceme naďalej výrazne čerpať financie z európskych fondov, ktoré sú pre nás významným zdrojom. Samozrejme, bojujeme aj za rekonštrukciu ciest 1. triedy a realizáciu severojužného spojenia na trase Šahy – Ružomberok. V oblasti dopravy chceme od budúceho roku zabrániť tomu, aby kamióny a ťažká doprava zaťažovali naše cesty. Chápeme, že niekedy je to pre tieto vozidlá skratka. Ak analýza výsledkov monitoringu cez GPS systémy ukáže, že vodiči kamiónov využívajú na prepravu prevažne naše cesty, budeme žiadať vládu, aby sa tieto skratky prebudovali na cesty 1. triedy, ktoré takéto zaťaženie zvládnu.

-Ako si predstavujete ďalšie smerovanie zdravotníctva v kraji aj v súvislosti s tým, že svoje polikliniky a nemocnice VÚC buď prenajal alebo odpredal?-

My sme dosiahli výborný stav v tom, že už viac ako dva roky zdravotníctvo nezaťažuje rozpočet samosprávneho kraja, nevytvára nám žiadne dlhy. V oblasti zdravotníctva sme v tomto období čerpali eurofondy hlavne na oblasť vzdelávania a chceme v tom pokračovať, aby sme pomohli vzdelávať sa pracovníkom v zdravotníctve v našich zariadeniach. Máme pripravenú a schválenú Koncepciu rozvoja zdravotníctva, to znamená, že môžeme vychádzať z tohto strategického dokumentu. V oblasti zdravotníctva funguje v našom kraji aj grantový program a vyčlenené finančné prostriedky tak isto pomáhajú týmto zariadeniam, napríklad pri spolufinancovaní nákupu zdravotníckych prístrojov.

-Máte predstavu, ako rozvíjať, zlepšovať školstvo v kraji?-

Kvalitné školstvo je hnacou silou rozvoja regiónu. Práve v tejto oblasti sa môžeme výraznou mierou podieľať na tom, aby kvalitné vzdelávanie prispelo k zlepšeniu zamestnanosti. Naším cieľom je vychovávať absolventov uplatniteľných na trhu práce priamo v našom regióne. V tomto školskom roku intenzívne začíname s duálnym vzdelávaním, ktoré prinesie žiakom viac praktického vyučovania priamo v podnikoch, v ktorých budú praxovať a pracovať. Tým budú mať aj väčšiu šancu získať zamestnanie po skončení školy. Pre zamestnávateľov to bude výhodné v tom, že tento žiak bude dostatočne pripravený na reálne zamestnanie. Firmy nebudú musieť vynakladať ďalšie prostriedky na to, aby ho preškolili alebo rekvalifikovali.  Dobre pripravený absolvent bude pre firmy zaujímavý a je veľká pravdepodobnosť, že ho zamestnajú hneď po skončení školy.

-Do ktorých oblastí v kompetencii kraja by bolo potrebné dostať peniaze z eurofondov? Pre aké účely by kraj mohol využiť cezhraničnú spoluprácu a s akými organizáciami akého štátu?-

Vždy sme bojovali za to, aby bolo možné financovať hlavne oblasť infraštruktúry, lebo nové členské štáty potrebujú mať vybudovanú hlavne cestnú sieť. Bez nej nie je možné získať investorov, ktorí by tu mohli kvalitne fungovať. Získať čo najviac zdrojov na financovanie našich ciest, to je priorita číslo jeden. Chceme pokračovať aj v ďalších oblastiach ako školstvo, sociálne služby. Tu sme výrazne znížili náklady na prevádzku. Pomocou eurofondov ďalej zvýšime ich efektivitu. Dôležitá je cezhraničná spolupráca s Maďarskom. V rámci nej komunikujem s mojimi partnermi, predsedami samosprávnych krajov v Maďarsku. Existuje aj medzivládna dohoda medzi premiérmi Viktorom Orbánom a Robertom Ficom, ktorú som za náš kraj podpísal aj ja. V priebehu nového sedemročného obdobia chceme získať čo najviac finančných prostriedkov, aby sme urobili prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom z hľadiska cestnej infraštruktúry. Zároveň chceme rozvíjať aj cestovný ruch a dali sme si spoločne ešte jednu prioritu – vybudovať cyklotrasu Hollókö – Muráň medzi Maďarskom a Slovenskom.

-KDH, ktoré vo voľbách podporuje aj vás, presadzuje model – jeden mandát stačí. Keby ste boli opäť zvolený za predsedu tohto VÚC, rozmýšľali ste nad tým, že by ste funkciu europoslanca prestali vykonávať?-

S našimi partnermi z KDH sme sa o tom rozprávali už predtým, ako sme urobili dohodu o koalícii. Ja som povedal, že túto funkciu robím iba dovtedy, kým bude mať prínos pre náš kraj. Hneď ako by nemala mať prínos, nepotrebujem vykonávať dve funkcie, veď za jednu neberiem ani plat. Aj keď som bol primátor a europoslanec, dokázal som zabezpečiť (vtedy boli koruny) milióny korún pre moje mesto z predvstupových fondov. Teraz pripravujeme nové pravidlá pre čerpanie eurofondov pre ďalšie sedemročné finančné obdobie. Ako predseda samosprávneho kraja presne vidím, kde sú nedostatky, dokážem ovplyvňovať a meniť túto legislatívu v Európskom parlamente. Keď sa opýtate Francúzov alebo odborníkov z iných krajín, u nich je bežná takáto kumulácia funkcií. Keď sa opýtate napríklad amerického veľvyslanca – aj on v tom vidí pozitívum pre región, keď človek môže ovplyvňovať veci aj z európskeho pohľadu.

-Ubehli štyri roky, počas ktorých ste zastávali funkciu predsedu kraja. Čo sa podľa vás zmenilo k lepšiemu v BBSK?-

Za štyri roky sa nám s tímom spolupracovníkov a s podporou poslancov podarilo zachrániť 146 miliónov eur, z toho najväčšiu časť tvoria náklady, ktoré sme ušetrili na chode úradu, organizácií v našej pôsobnosti, kde máme najmenej zamestnancov zo všetkých samosprávnych krajov. Vyhrali sme súdne spory za 106 miliónov eur. Napriek tomu, že toto obdobie bolo postihnuté krízou, do rozvoja kraja investujeme až 112 miliónov eur. V našom kraji sa nám ako jedinom podarilo za posledného tri a pol roka znížiť nezamestnanosť – o 1,2 percenta. Nezamestnanosť sme pomohli znížiť aj tým, že sme významne čerpali peniaze z európskych fondov. Medziročne sme dosiahli v oblasti cestovného ruchu nárast takmer o 20 %. Podľa Transparency International Slovensko sme najtransparentnejší kraj na Slovensku. To znamená, že lepšie využívame financie. V každej oblasti sme museli racionalizovať. Napríklad v Domovoch sociálnych služieb (DSS) v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Lučenec a ďalších máme jedného riaditeľa DSS pre každý okres. Pod jeho vedenie sa dostali všetky zariadenia a majú spoločnú ekonomiku, personalistiku… Týmto šetríme milión eur ročne, ktoré nám v systéme chýbali. V oblasti školstva sme takisto museli zlučovať školy, lebo demografia je neúprosná.