Výmena voličov viedla v roku 2012 k výmene vlády

Bratislava 16. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR)

Autori knihy analizujú voľby 2012 v ktorých dosiahol Smer drvivé víťazstvo

Približne osem percent voličov z roku 2010 ostalo v roku 2012 doma. Išlo väčšinou o voličov pravice. Prišlo však “nových” osem percent, ktorí v roku 2010 nevolili a v roku 2012 hlasovali z veľkej časti za Smer-SD. Na dnešnej tlačovej konferencii autorov publikácie Slovenské voľby ’12, to uviedol Martin Slosiarik z agentúry Focus s tým, že volebná účasť bola v oboch voľbách približne rovnaká.

“Výmena voličov viedla k výmene vlády,” doplnil ho sociológ Vladimír Krivý zo Sociologického ústavu (SÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV). Vo voľbách v roku 2012 došlo k pomerne významným posunom voličov aj medzi blokmi. Až štyri percentá voličov, ktorí volili v jedných voľbách pravicu, si v druhých vybrali ľavicu a naopak.

Kľúčovým faktorom “volebného zemetrasenia” z roku 2012 však bola podľa sociologičky Oľgy Gyarfášovej vyššia mobilizácia voličov Smeru-SD v pomere k mobilizácii voličov tradičných pravicových strán. Špeciálnu pozíciu mal nový subjekt Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktorý dokázal zaujať pozíciu “medzi blokmi” a získavať voličov z oboch táborov.

K rovnakému záveru dospel pri analýze bratislavského elektorátu sociológ Miloslav Bahna. “Pre zmenu celkového výsledku volieb v Bratislave za 21 mesiacov od volieb v roku 2010 do volieb 2012 bola rozhodujúca odlišná voličská mobilizácia prívržencov tábora bývalej koalície a bývalej opozície,” uviedol.

Podľa Grigorija Mesežnikova z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) bol jedným z dôvodov nižšej mobilizácie pravicových voličov fakt, že sa vládna koalícia Ivety Radičovej zrútila sama, na základe vlastných vnútorných problémov. Tento fakt podľa neho kriticky hodnotili aj mnohí z tých pravicových voličov, ktorí sympatizovali s postojom SaS k Európskej únii. “Predčasné parlamentné voľby v marci 2012 ukončili najkratšie volebné obdobie v SR od roku 1990,” konštatoval Mesežnikov.

Výrazný volebný výsledok Smeru-SD podľa neho podporil aj faktor prepadu veľkého množstva hlasov voličov SMK a SNS, ktoré nepostúpili do parlamentu. Z prerozdelenia hlasov nepostupujúcich subjektov totiž v slovenskom volebnom systéme viac profitujú strany s vyšším volebným výsledkom.

Z dlhodobého hľadiska (od roku 1992 do roku 2012) znamenal vznik Smeru-SD začiatok výrazného posilňovania ľavice na Slovensku, najmä ak sa po počiatočnom etablovaní v mestskom prostredí výrazne presadil aj v obciach, kde podľa Krivého do značnej miery čerpal z potenciálu pôvodných voličov ĽS-HZDS. “Vzostup voličskej podpory ľavicových strán bol až do roku 2002 otázny, neskôr však už vidíme od volieb k voľbám razantné nadobúdanie sily ľavicových strán (najmä Smeru-SD). V uvedenom dlhom období trikrát nastala situácia “totálneho víťazstva” niektorej strany na úrovni krajov: vo voľbách 1992 a 1994 zvíťazilo vo všetkých ôsmich krajoch HZDS, v roku 2012 sa to podarilo Smeru-SD,” konštatuje Krivý.

Sociológovia Vladimír Krivý a Oľga Gyarfášová dnes predstavili publikáciu SÚ SAV Slovenské voľby ’12, Čo im predchádzalo, postoje a výsledky. “Na Slovensku je dosť dlhá tradícia takýchto volebných knižiek. Od roku 1998 ich vydával IVO. Dá sa povedať, že ako keby každé voľby skončili až vtedy, keď o nich vyšla knižka. K voľbám 2012 vydáva knižku SÚ SAV s podporou agentúry Vega,” povedal na dnešnej tlačovej konferencii Krivý.

Autori knihy ako keby si neuvedomili, že pravicový volič zostal doma najmä kvôli obrovskému sklamaniu z SDKÚ, ktorá sa zmietala v korupčných škandáloch. Najmä jej volič pri urnách chýbal a podpísal sa tak pod drvivú porážku pravice.

K autorom sa okrem Krivého (SÚ SAV) a Gyarfášovej (Univerzita Komenského) radia Grigorij Mesežnikov a Zora Bútorová z IVO, Martin Slosiarik z agentúry Focus, sociológ Miloslav Bahna (SÚ SAV) a geograf Juraj Majo (Univerzita Komenského).