Môj profil 
Predplatné
Británia sa spoločne so susedným Írskom a Dánskom stala členom Európskeho spoločenstva, predchodcu dnešnej EÚ, 1. januára 1973. Po 43 rokoch sa črtá možnosť odchodu ostrovnej krajiny z únie, ak sa tak rozhodnú britskí voliči v referende, ktoré premiér David Cameron sľúbil uskutočniť do konca roku 2017.
Lisabonská zmluva z roku 2009 po prvýkrát zaviedla “doložku o vystúpení”, ktorá dovtedy v zakladajúcich zmluvách chýbala. Táto doložka poskytuje členským štátom EÚ dobrovoľne opustiť toto zoskupenie národov, fungujúce na báze spoločných zákonov a pravidiel.
Členský štát EÚ, ktorý sa rozhodne pre vystúpenie, musí oznámiť svoj úmysel Európskej rade, čiže vrcholnému zasadnutiu šéfov vlád a hláv štátov. Následne musí Európska únia s daným štátom prerokovať dohodu o odstúpení od Zmluvy o EÚ, v ktorej sa stanovia podmienky tohto procesu. Túto dohodu musí odsúhlasiť Európsky parlament a tiež Rada EÚ, ktorá rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.
V doterajšej histórii EÚ, od vzniku Európskeho združenia uhlia a ocele v roku 1950 až dodnes, sa zo spoločnej európskej rodiny podarilo vystúpiť iba Grónsku.
Po získaní autonómie od Dánska v roku 1979 a vytvorení vlastnej vlády a parlamentu táto bývalá dánska provincia v roku 1982 usporiadala referendum o vystúpení z Európskeho spoločenstva (ES), ktoré dopadlo pozitívne. V roku 1985 Grónsko ES opustilo, ponechalo si však štatút zámorského teritória ES s výhodami colnej únie. Dánsko, člen EÚ, má v súčasnosti na starosti len obranu a zahraničnú politiku Grónska, kde žije necelých 60.000 ľudí.
Vystúpenie Grónska zo spoločenstva bolo menej bolestivé pre zvyšok Európy, než by bol odchod Spojeného kráľovstva, aj keď EÚ prišla v podobe Grónska o 2,166 milióna km2 územia.
Francúzsky premiér Manuel Valls v stredu pred poslancami francúzskeho Národného zhromaždenia pripomenul, že odchod Británie z EÚ by bol “šok” pre Európu a ovplyvnil by spôsob akým sa zvyšok sveta pozerá na náš kontinent.
Valls s odkazom na britské požiadavky na fungovanie EÚ upozornil, že na dnešnom summite bude Francúzsko bojovať za dve oblasti záujmu – brániť vzťahy medzi krajinami eurozóny a brániť princíp voľného pohybu, ktorý nemožno vôbec spochybniť.
.jpg)
.JPG)
