V Domaniži bude púť k Panne Márii Karmelskej

Domaniža 16. júla 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)

Všetci mariánski ctitelia sú pozvaní na Púť k Panne Márii Karmelskej v Domaniži, ktorá sa uskutoční 20. – 21. júla 2019. Prinášame jej program

Sobota 20. júla 2019: 

17:00 Mariánske večeradlo, začiatok vysluhovania sviatosti zmierenia

18:00 slávnostná svätá omša, celebruje karmelitán zo Starých hôr

19:30 prijatie pútnikov do škapuliara

21:00 modlitba krížovej cesty

22:00 mládežnícka svätá omša, ktorú celebruje novokňaz Žilinskej diecézy Jozef Biely

24:00 liturgia hodín, posvätné čítania

Nedeľa 21. júla 2019:

00:20 vyloženie Oltárnej sviatosti k celonočnej poklone

08:00 modlitba posvätného ruženca, začiatok vysluhovania sviatosti zmierenia

08:30 svätá omša, celebruje kanonik Kapituly svätých Petra a Pavla v Brne Václav Slouk

10:15 modlitba posvätného ruženca

11:00 slávnostná svätá omša, celebruje brniansky pomocný biskup Pavel Konzbul

Po slávnostnej svätej omši budú mať pútnici možnosť prijať škapuliar z rúk kňaza a zapísať sa do knihy Bratstva sv. škapuliara.

V stredu 16. júla si Katolícka cirkev pripomína sviatok Panny Márie Karmelskej. Pomenovanie Panna Mária Karmelská sa vzťahuje na pohorie Karmel v Izraeli a na rehoľu karmelitánov. Hebrejské slovo karmel znamená záhrada alebo sad. Vrchy Karmelu ho pripomínajú, keď sa na krátky čas v roku oblečú do zelene. V Biblii je pohorie symbolom krásy a kypriaceho života. Najznámejšou udalosťou, ktorá sa k tomuto miestu v Biblii viaže, je zápas o pravú vieru Izraela v dobe proroka Eliáša (9. storočie pred Kristom).

Charakter pohoria poskytoval dobré podmienky na život v ústraní. Uctievanie Panny Márie Karmelskej má svoj pôvod u proroka Eliáša, ktorý z hory Karmel v Palestíne pozoroval z mora vychádzajúci obláčik, predobraz Panny Márie. Na túto legendu nadviazal zakladateľ karmelitánov sv. Bertold, ktorý sa roku 1185 usadil so svojimi desiatimi spoločníkmi v jaskyni proroka Eliáša na hore Karmel a žil tam ako pustovník. Roku 1226 pápež Honorius III. potvrdil rehoľu karmelitánov, ale už o niekoľko desaťročí jej hrozil zánik, keď ich v polovici 13. storočia mohamedánske útoky prinútili presídliť do Európy a museli zmeniť pustovnícky spôsob života a čeliť rôznym ťažkostiam.

Podľa tradície sa vtedajšiemu generálnemu predstavenému Šimonovi Stockovi dňa 16. júla 1251 zjavila Panna Mária a venovala mu škapuliar na znak svojej ochrany a pomoci. Preto sa Karmelská Panna Mária nazýva aj Škapuliarska. Sv. Šimon Stock po tomto zjavení založil Bratstvo nerehoľných členov, cez ktorých šíril úctu k Panne Márii Karmelskej a k svätému škapuliaru po celom svete. Najvýznamnejším dňom rehole je 16. júl 1726, keď sa spomienka Preblahoslavenej Panny Márie začala sláviť aj v rímskom kalendári. S nosením plátených amuletov škapuliarov sú spojené viaceré prisľúbenia a milosti. Veriaci ich používajú dodnes.

Škapuliar, z latinského slova scapula – lopatka, označuje pôvodne časť odevu, vlastne pruh látky splývajúcej cez prsia a chrbát dole ako zástera. Je bežnou súčasťou rehoľného oblečenia nielen u karmelitánov.

Prakticky však škapuliar pozostáva z dvoch malých kúskov látky, spojených dvoma stužkami. Obvykle je na nich znázornené videnie Panny Márie Karmelskej a obraz Panny Márie s Ježiškom. Škapuliar sa prijíma zvláštnym obradom len raz a odovzdáva ho kňaz, diakon, alebo iná poverená osoba. Platený škapuliar môže nahrádzať medailón, na ktorom je vyobrazené Srdce Ježišovo a obraz Panny Márie Karmelskej. Každý, kto nosí škapuliar, zaväzuje sa žiť podľa evanjelia. Pri príležitosti tohto sviatku sa konajú na viacerých miestach mariánske púte.