V Bruseli sa schádzajú lídri. Preverí sa európska “jednota“

Dnešný mimoriadny summit zvolal predseda Európskej rady António Costa v reakcii na rozhodnutie Donalda Trumpa začať rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom dospieť k mierovej dohode.

Reakcia na Trumpa

V Bruseli sa dnes schádza 27 lídrov členských štátov Európskej únie. Témou summitu je “rokovanie o budúcnosti Ukrajiny“, ktorá je kandidátskou krajinou na vstup do bloku, v reakcii na Trumpovu požiadavku, aby sa dohoda o ukončení vojny s Ruskom uzavrela čo najskôr. K rokovaniam Európskej rady je pozvaný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ide o prvé stretnutie hláv štátov a vlád v jednej miestnosti, odkedy americký prezident uskutočnil 90-minútový telefonát s Vladimirom Putinom a rozhodol sa začať rokovania o ukončení konfliktu, ktorý sa tiahne už tretí rok.

Trumpova čoraz väčšia ústretovosť voči vyjadreniam Kremľa a jeho mimoriadna konfrontácia s Volodymyrom Zelenským v Oválnej pracovni z minulého piatka hlboko rozrušili európskych lídrov. Trump v niektorých z nich vyvolal obavy, že Washington sa dohodne s Moskvou bez účasti Európskej únie a potom prinúti Kyjev, aby prijal dohodu.

Napätie sa tento týždeň mierne zmiernilo po tom, ako Zelenskyj zmenil kurz –oľutoval svoje neúctivé správanie v Oválnej pracovni a pochválil Trumpovo “silné vedenie“. Republikán reagoval pozitívne a povedal, že si Zelenského slová “váži“.

„Je čas ukončiť túto nezmyselnú vojnu. Ak chcete ukončiť vojnu, musíte hovoriť s oboma stranami,“ povedal Trump v silnom prejave v Kongrese.

Napriek zjavnému uvoľneniu vzťahov Biely dom zachoval dočasné pozastavenie vojenskej pomoci a výmeny spravodajských informácií s Kyjevom. Ide o dve kľúčové rozhodnutia, ktoré môžu mať pre krajinu v kritickom čase na bojisku katastrofálne následky.

„Spojené štáty americké, náš spojenec, zmenili svoj postoj k tejto vojne, menej podporujú Ukrajinu a ponechávajú pochybnosti o tom, čo bude nasledovať,“ vyjadril sa francúzsky prezident Emmanuel Macron v televíznom prejave. „Chcem veriť, že USA budú stáť na našej strane, ale musíme byť pripravení na to, že to tak nebude,“ dodal.

Keď sa vo štvrtok stretnú na mimoriadnom summite, ktorý bol zvolaný v reakcii na rozhovory medzi USA a Ruskom, 27 lídrov sa pokúsi vyjadriť jednotu a odhodlanie v rámci kolektívnej podpory Ukrajiny a odpovedať na niektoré z najnaliehavejších otázok, napríklad aké bezpečnostné záruky si môže EÚ dovoliť poskytnúť, koľko ďalších peňazí je ochotná vyčleniť na túto vojnu a ako ďaleko môže zájsť, aby nahradila neprítomnosť amerických zdrojov.

Lídri budú pravdepodobne diskutovať aj o otázke, či vymenovať osobitného vyslanca pre rokovania, hoci v tejto fáze sa pravdepodobne nepredloží žiadny užší zoznam mien.

Zelenskyj pricestuje do mesta, aby osobne oslovil hlavy štátov a vlád.

“Jednota”

Európsku “jednotu“ však môže nalomiť maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa plne spojil s novou americkou administratívou a pohrozil, že zmarí akúkoľvek novú iniciatívu, ktorá by podľa neho mohla oslabiť Trumpovu snahu o uzavretie mierovej dohody.

Orbán je najmä proti prístupu “mier prostredníctvom sily“, ktorý presadzuje tzv. “koalícia ochotných“, ktorá vznikla na víkendovom stretnutí v Londýne. Orbán sa obáva, že tento prístup zahŕňa ďalšiu vojenskú pomoc Kyjevu.

„Za vlády prezidenta Trumpa vzniká strategická priepasť, transatlantický rozkol medzi väčšinou Európy a USA,“ povedal Orbán pred samitom a tým určil tón.

V tejto fáze nie je jasné, aký veľký vplyv bude mať Orbán na spoločné závery samitu, ktoré sa musia schváliť konsenzom. Maďarský premiér v minulosti pohrozil právom veta, avšak v poslednej chvíli ustúpil (naposledy v otázke ruských sankcií).

Diplomati a úradníci strávili posledných niekoľko dní dolaďovaním záverov summitu tak, aby vyhovovali všetkým názorom.

Nevylučujú však scenár, v ktorom konečné znenie s väčšími ambíciami podpíše 26 lídrov alebo 25 – ak sa Slovensko pridá k maďarskému táboru. Premiér Robert Fico pohrozil vetom v prípade, ak Ukrajina nepovolí tranzit plynu cez svoje územie.

Kallasovej fond

Najnovší návrh záverov stretnutia, ktorý má k dispozícii redakcia Euronews, obsahuje krátku zmienku o “spoločnom fonde“, ktorý navrhla vysoká predstaviteľka Európskej komisie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Fond sa má zamerať rýchle zvýšenie zásobovania Ukrajiny zbraňami a inými materiálmi, čo Maďarsko navrhlo vetovať.

Kallasovej plán zatiaľ nebol vyčíslený, ale v Bruseli sa špekuluje o sume od 10 do 40 miliárd eur.

„Táto iniciatíva bude jasne pomenovaná. Treba ju len viac prepracovať,“ povedala vysokopostavená diplomatka EÚ. „Radi by sme videli konkrétnu sumu (peňazí). Bol by to veľmi jasný signál pre Ukrajinu, ale aj pre ostatných, že preberáme svoju zodpovednosť,“ dodala Kallasová.

Orbánov nesúhlas sa zhoduje so vznikom “koalície ochotných“, ktorú tvoria demokratické krajiny, ktoré sa zaviazali podporiť Ukrajinu počas rokovaní a po nich prostredníctvom bezpečnostných záruk, ako sú pozemné jednotky a letecká ochrana.

Koalícia ochotných

Francúzsko, Dánsko a Švédsko, ako aj krajiny mimo EÚ, napríklad Spojené kráľovstvo, Nórsko a Austrália, už vyjadrili záujem pripojiť sa k rodiacej sa koalícii. Všetky však trvajú na tom, že ich príspevok musí byť spojený s americkou ochranou. Trump však neprejavil žiadne náznaky, že by takúto zábezpeku poskytol, a namiesto toho navrhol Ukrajine dohodu o nerastných kovoch vzácnych zemín.

„Táto debata je predčasná. Nemáme mierovú dohodu, nemáme ani rokovania o dosiahnutí prímeria. Je predčasné špecifikovať, čo sa má urobiť,“ vyjadrila sa Kallasová.

„Nemôžeme však zabúdať na to, že kontext sa zmenil. Mnohé z našich členských štátov sa vyjadrili, že by boli ochotné zúčastniť sa na koalícii (ochotných), “ dodala.

Štvrtkový samit sa bude zaoberať aj výdavkami na obranu, pričom bude vychádzať z nedávneho návrhu Ursuly von der Leyenovej zmobilizovať dodatočné investície vo výške až 800 miliárd EUR.

Pre Brusel sa obe otázky – budúcnosť Ukrajiny a vojenské výdavky – stali v podstate dvoma stranami tej istej mince : Zabezpečenie Ukrajiny ako suverénnej a stabilnej demokracie si bude vyžadovať, aby členské štáty posilnili svoje národné armády s cieľom zaručiť trvalý mier.

„Žiadne rokovania, ktoré ovplyvňujú európsku bezpečnosť, sa nezaobídu bez účasti Európy. Bezpečnosť Ukrajiny, Európy a celého sveta sú navzájom prepojené,“ uvádza sa v návrhu záverov dnešného summitu.

Prečítajte si tiež :

• Macron v mimoriadnom prejave k národu ohlásil novú krvavú dobu
• Slovensko a Maďarsko ako “obetné baránky” pred štvrtkovým summitom
• Elon Musk obvinil Európu, že sa snaží o “večnú vojnu”