Navrhovaná vojenská pomoc pre Ukrajinu vo výške 20 miliárd eur bola v tichosti odstránená z návrhov pre summit EÚ. Mnohým členským štátom sa po týchto informáciách uľavilo. Dôvodom má byť nedostatok konsenzu medzi členskými štátmi v rámci Európskej rady. Skutočným dôvodom odloženia návrhu boli obavy z maďarského a slovenského veta, čím by hrozilo ukončenie samitu Európskej rady bez prijatia spoločného vyhlásenia účastníkov.

A to by bolo ponižujúce vzhľadom na to, ako zúfalo sa Brusel snaží navodiť pocit jednoty.

Štáty sa pripájajú

Zasvätené zdroje však odhalili, že proti najnovšej dávke pomoci Ukrajine sú aj mnohé ďalšie členské štáty, nielen Slovensko a Maďarsko. Keďže sa báli ozvať sa a spochybniť tak spoločný naratív, jednoducho nechali Budapešť a Bratislavu, aby to opäť vzali na seba.

Podľa nemenovaných “diplomatov zo zákulisia“, ktorí boli zasvätení do predbežnej diskusie medzi veľvyslancami EÚ pripravujúcimi návrh, viaceré členské štáty – vrátane Francúzska – sú rovnako ako Maďarsko a Slovensko “spokojné“ so zrušením alebo odložením vojenskej pomoci.

Tieto dve suverénne mocnosti však opäť dostali úlohu obetných baránkov – ako tomu bolo mnohokrát v minulosti, vrátane blokovania plošného zákazu ruských fosílnych palív a ďalších prísnych sankcií, píše The European Conservative.

Niektoré členské štáty údajne navrhli použiť “kreatívnejšie“ spôsoby, ako zaplniť obrovskú dieru po stopnutých amerických vojenských dodávkach, napríklad prostredníctvom pripravovaného programu “ReArm Europe“. Program v utorok 4. marca predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Obrovský obranný plán zahŕňa spoločnú pôžičku vo výške 150 miliárd eur na nákup zbraní (a tiež v oblastiach ako sú vzdušná obrana, bezpilotné lietadlá, vojenská mobilita a kybernetická obrana). Podľa diplomatov by mohol tiež obsahovať klauzulu, podľa ktorej by krajiny museli investovať alebo previesť 20 % hodnoty každého nákupu na Ukrajinu.

Obe stredoeurópske krajiny súhlasia so spoločným zvýšením európskych výdavkov na obranu. Maďarsko a Slovensko sa však celkom otvorene vyjadrili proti pokračujúcej vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá by namiesto presadzovania okamžitého prímeria len predĺžila vojnu ďalším zbytočným krviprelievaním.

Ficov rázny postoj

„Konštatujem, že sa rozchádzame v názore na cestu k dosiahnutiu mieru, a najmä v prístupe ‘mier prostredníctvom sily‘,“ napísal maďarský premiér Viktor Orbán v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, ktorý zaslal pred samitom. Orbán sa vyslovil za to, aby sa namiesto eskalácie nasledoval diplomatický prístup podľa vzoru USA a viedla sa priama diskusia s Ruskom. Dodal, že z návrhu záverečného stanoviska odporúča vyradiť Ukrajinu, aby existovala možnosť jednomyseľného schválenia.

Namiesto toho maďarský premiér navrhol, aby Rada EÚ formálne podporila rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z minulého týždňa, ktorá bola prvým prípadom od začatia vojny, keď sa najvyššiemu orgánu OSN podarilo dohodnúť na spoločnom texte o Ukrajine, ktorý podporuje mier prostredníctvom dialógu. Desať z pätnástich členov (vrátane USA a Ruska) hlasovalo “za“ a nikto nebol proti, pričom päť členov z Európy sa zdržalo hlasovania.

„Rezolúcia (Bezpečnostnej rady OSN) signalizuje novú etapu v histórii konfliktu a všetky predchádzajúce dohodnuté formulácie Európskej rady sa stávajú irelevantnými,“ vyjadril sa Orbán.

Slovenský premiér Robert Fico bol ešte o čosi priamejší, konštatuje The European Conservative. Fico sa vyjadril, že “mier prostredníctvom sily“ je jednoducho “nerealistický“, pretože “Ukrajina nikdy nebude dostatočne silná na to, aby vyjednávala z pozície vojenskej sily“. Vyhlásil tiež, že Bratislava už nebude Kyjev podporovať vojensky ani finančne, ale bude rešpektovať rozhodnutie iných ( členských štátov EÚ).

Do záverov rokovania Európskej rady Fico navrhol zahrnúť nevyhnutnosť okamžitého prímeria ako základ pre ďalšie rokovania.

Pohrozil, že ak sa summit pokúsi silou-mocou prinútiť Slovensko zaujať provojnový postoj, Európska rada “nemusí byť schopná“ dohodnúť sa na spoločnom stanovisku.

Nasadenie vojsk

Je nepravdepodobné, že by uznesenie okrem chýbajúceho balíka vojenskej pomoci vo výške 20 miliárd eur obsahovalo aj zmienku o konkrétnych bezpečnostných zárukách alebo záväzkoch k nasadeniu vojsk. Toto kategoricky odmietli všetky krajiny okrem Spojeného kráľovstva a Francúzska.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa vyjadrila, že tento krok by bol “neúčinný“ z hľadiska zadržiavania (konfliktu) a vylúčila vyslanie talianskych vojakov. Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz dokonca z londýnskeho summitu odišiel a to bezprostredne po tom, ako sa táto myšlienka objavila, a označil ju za “úplne predčasnú“ a “veľmi nevhodnú“.

To, čo by ale mohlo byť zahrnuté do rezolúcie Európskej rady, je výzva na počiatočné “jednomesačné prímerie“, ktorú francúzsky prezident Emmanuel Macron predniesol uplynulý víkend v Londýne. Niektorí v západnej Európe váhajú s podporou tejto myšlienky – aby nedali politickú výhru Trumpovi, ktorý už niekoľko týždňov vyzýva na okamžité (aj keď dočasné) prímerie.

Ide o jediný významný návrh týkajúci sa Ukrajiny, ktorý by teoreticky mohol získať jednomyseľnú podporu členských štátov EÚ.

Prečítajte si tiež:

• Ursula von der Leyenová predstavila šialený plán EÚ
• Von der Leyenová predstavila plán na „prezbrojenie“ Európy v hodnote 800 miliárd eur
• Fico: Slovensko má svoje podmienky pred summitom EÚ
• Premiéra čaká vo štvrtok test suverenity