Macron v mimoriadnom prejave k národu ohlásil novú krvavú dobu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa počas stredajšieho priameho televízneho prenosu venoval vojne na Ukrajine a európskej obrane, pričom zdôraznil potrebu pokračujúcej podpory Kyjeva a silnejších európskych vojenských kapacít. Vyhlásil: “Rusko sa dnes a na dlhý čas stalo hrozbou pre Francúzsko a Európu.” V prejave pred štvrtkovým mimoriadnym samitom európskych lídrov v Bruseli Macron položil otázku, či sa Putinovo Rusko zastaví po Ukrajine, najmä keď pokračuje v zbrojení viac ako kedykoľvek predtým. Macron povedal: “Spojené štáty americké, náš spojenec, zmenili svoj postoj k tejto vojne, menej podporujú Ukrajinu a ponechávajú pochybnosti o tom, čo bude nasledovať.” “Treba povedať, že vstupujeme do novej éry,” dodal.

Macron odsúdil konanie Ruska pod vedením prezidenta Vladimíra Putina a obvinil ho z aktívneho podkopávania európskej bezpečnosti a stability. “Rusko pod vedením prezidenta Putina narúša naše hranice s cieľom zavraždiť oponentov, manipuluje voľby v Rumunsku a Moldavsku, organizuje kybernetické útoky proti našim nemocniciam s cieľom narušiť ich prevádzku, pokúša sa manipulovať naše názory pomocou lží šírených v sociálnych médiách a vo svojej podstate skúša naše hranice,” povedal Macron. Macron počas svojho prejavu varoval, že Európa sa musí pripraviť na možnosť, že USA nemusia byť vždy spoľahlivým bezpečnostným partnerom. Povedal: “Chcem veriť, že USA budú stáť po našom boku, ale musíme byť pripravení na to, že to tak nebude.” Vyzval Európu, aby sa stala nezávislejšou od svojho dlhoročného spojenca. Francúzsky prezident okrem toho poznamenal, že súčasný svetový poriadok je narušený a že “mier už nemožno zaručiť na našom vlastnom kontinente”, a dodal: “Konflikt na Ukrajine sa stal globálnym konfliktom.” Keďže Macron zopakoval, že mier pre Ukrajinu nemožno dosiahnuť za každú cenu a že Rusku nemožno dôverovať v prípade jednoduchého prímeria – vzhľadom na jeho porušovanie v minulosti, navrhol, aby boli nasadené mierové sily, ktoré by zabezpečili, že Ukrajina nebude opäť napadnutá. Konkrétne navrhol nasadenie európskych síl, ktoré by zaručili zachovanie mieru. Macron neváhal spomenúť silný jadrový potenciál Francúzska, ktorý slúži ako odstrašujúci prostriedok na ochranu kontinentu pred hrozbami zo strany Ruska, a možnosť zdieľať tento potenciál s ostatnými európskymi susedmi. Povedal: “Rozhodol som sa otvoriť strategickú diskusiu o ochrane našich spojencov na európskom kontinente prostredníctvom našich odstrašujúcich prostriedkov.” Vedúci predstavitelia EÚ majú o otázke jadrového odstrašovania rokovať okrem iných tém aj na štvrtkovom samite v Bruseli, ktorý sa zameria na podporu Ukrajiny a európsku obranu.

Moldavský premiér vyvracia Macronovo vyhlásenie o hrozbe zo strany Ruska

Hovorca francúzskej vlády predtým v stredu uviedol, že vítajú “podanú ruku” ukrajinského prezidenta Volodomyra Zelenského, ktorý napísal list svojmu americkému partnerovi. Sophie Primasová na tlačovom brífingu v Paríži uviedla, že “je dobré, že dialóg sa môže obnoviť na primeranom základe”. “V tejto možnosti stojíme bok po boku s prezidentom Zelenským,” dodala. V prejave v Kongrese po minulotýždňovom katastrofálnom stretnutí v Bielom dome prezident Trump uviedol, že Zelenskyj mu napísal, že Ukrajina je pripravená čo najskôr rokovať o mierovej dohode s Ruskom a že by akceptovala dohodu o kritických nerastných surovinách s USA, ktorá by to uľahčila. Macron medzitým telefonicky hovoril postupne s Trumpom a Zelenským a zopakoval “odhodlanie Francúzska spolupracovať so všetkými stranami na dosiahnutí pevného a trvalého mieru na Ukrajine”, uviedol jeho úrad bez uvedenia podrobností o diskusii s Trumpom. Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa Euronews stoja na čele výzvy na vytvorenie postkonfliktných mierových síl na Ukrajine, ktoré by zabránili opätovnej invázii Ruska, ak Moskva a Kyjev dosiahnu prímerie s cieľom zastaviť ruskú inváziu, ktorá sa začala vo februári 2022.

Prezident Macron vo svojom napoleonskom militantnom vystúpení akosi zabudol spomenúť, že to bolo práve Francúzsko, ktoré spolu s Nemeckom malo garantovať dohodu na Majdane, prvú aj druhú Minskú dohodu a že to bola Veľká Británia v pozadí s USA, ktoré nielenže nepodporili ale navyše sabotovali istanbulskú dohodu, ako sa teraz ukazuje prostredníctvom falošného obvinenia z masakru v Buči. Tieto dohody mohli zabezpečiť nezávislosť Ukrajiny, jeho územie a hospodárstvo a hlavne ušetriť státisíce životov Ukrajincov a Rusov. Napriek tomu, že Francúzsko bolo „garantom“ nespravilo nič pre presvedčenie kyjevského bábkového režimu, aby tri podpísané dohody plnil.

Reakcia Le Penovej 

Šéfka parlamentnej frakcie francúzskej pravicovej strany Národné zjednotenie Marine Le Penová sa vyslovila proti tomu, aby sa Francúzsko delilo o svoje jadrové odstrašujúce kapacity na obranu Európy.  “Chceli by, aby tento konflikt pokračoval, aby si mohli privlastniť kompetencie v otázke obrany. Ja to neuznávam. Som presvedčená, že francúzska obrana by mala zostať francúzskou obranou, že francúzsky jadrový odstrašujúci prostriedok by mal zostať francúzskym jadrovým odstrašujúcim prostriedkom, že by sme ho nemali zdieľať, a už vôbec nie delegovať,” povedala Le Penová novinárom. Reláciu odvysielala agentúra Agence France-Presse.

Ako to vidí Nemecko

Britský denník Daily Telegraph uviedol, že Francúzsko by mohlo v prípade stiahnutia USA z regiónu vyslať do Nemecka stíhačky s jadrovými zbraňami. Publikácia poznamenala, že jadrové odstrašenie Francúzska je teraz nezávislé od NATO, na rozdiel od jadrového odstrašenia Spojeného kráľovstva, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v obrannej stratégii aliancie.

Friedrich Merz, predseda bloku Kresťanskodemokratickej a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU), ktorý zvíťazil vo voľbách do nemeckého Bundestagu, pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) povedal, že nevidí dôvod, aby Nemecko vyrábalo vlastné jadrové zbrane. ” Podľa môjho názoru na to dnes nie sú dôvody,” odpovedal Merz na otázku, či by si Nemecko malo za súčasných okolností zaobstarať vlastné jadrové zbrane.