V Bosne sa začalo prvé sčítanie ľudu od vyhlásenia nezávislosti

Sarajevo 1. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Ščítaniu predchádzalo napätie medzi vodcami národnostných komunít

V Bosne sa dnes začalo prvé sčítanie obyvateľstva od vyhlásenia nezávislosti pred 22 rokmi. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá pripomína, že ide o politicky citlivú záležitosť, keďže cenzus môže oživiť etnické spory a otriasť systémom deľby moci, ktorý v Bosne pomohol ukončiť vojnu z rokov 1992-95.

Sčítanie obyvateľstva bude trvať 15 dní a malo by poskytnúť podrobný obraz o súčasnej bosnianskej spoločnosti. Tá je však ešte stále traumatizovaná vojnou, v ktorej zahynulo vyše 100.000 ľudí a ďalšie dva milióny boli vyhnané zo svojich domovov.

Výsledky sčítania poskytnú aj údaje potrebné pre efektívne ekonomické plánovanie a sú dôležité aj pre ambície Bosny na vstup do Európskej únie, pripomína Reuters.

Samotné prípravy sčítania ľudu však sprevádzalo napätie medzi vodcami národnostných komunít bojujúcich v nedávnej vojne – Srbov, Chorvátov a bosnianskych Moslimov, keďže každá z nich sa bojí o svoje kvóty stanovené v Daytonskej mierovej zmluve z roku 1995 na základe etnickej príslušnosti. Daytonská zmluva síce zastavila krviprelievanie v Bosne, ale nastolila ťažkopádnu formu vlády, ktorá brzdí rozvoj krajiny, konštatuje Reuters.   

Podľa posledného sčítania ľudu z roku 1991, teda krátko pred rozpadom bývalej Juhoslávie, z 4,4 milióna obyvateľov Bosny sa 43,5 percenta označilo za Moslimov, 31,2 percenta sa prihlásilo k srbskej národnosti a 17,4 percenta sa považovalo za Chorvátov. Viac ako päť percent deklarovalo, že sa cítia byť Juhoslovanmi, čím sa identifikovali s bývalou socialistickou federáciou pozostávajúcou zo šiestich republík.

Výsledky sčítania ľudu v Bosne budú známe v polovici januára budúceho roku

Kampaň pred prebiehajúcim sčítaním pripomínala skôr situáciu pred voľbami, konštatuje agentúra Reuters. Politici a náboženskí hodnostári vyzývali ľudí, aby sa prihlásili k svojej národnosti či viere, a dávali najavo, že ide o ich povinnosť ako príslušníka toho-ktorého národa.

“Naším náboženstvo je islam,” čítali moslimskí duchovní minulý piatok z obežníka, ktorý veriacich vyzýval, aby sa označili za Bosniakov používajúcich bosniansky jazyk.

Rímskokatolícki kňazi zasa apelovali na svojich veriacich, väčšinou bosnianskych Chorvátov, aby svojich príbuzných žijúcich v zahraničí povzbudili k návratu a k účasti na sčítaní.

Mierová zmluva z roku 1995 definuje Srbov, Chorvátov a Bosniakov ako konštitutívne národy, ktoré si však územie a právomoci rozdelili na úkor príslušníkov ostatných národností – židov, Rómov a detí zo zmiešaných manželstiev, ktorí si odmietli vybrať “jednu stranu” a sú tak vylúčení z kvót týkajúcich sa zamestnávania vo verejnom sektore.

Práve títo ľudia, ktorí v sčítacích formulároch patria do kolónky “Ostatní”, by mohli vychýliť rovnováhu síl v Bosne v prípade, že sa v sčítaní časť ľudí z konštitutívnych národov neprizná k príslušnosti k dominantným etnikám či náboženstvám. Tým sa vedenie krajiny ocitne pod tlakom, aby zmenilo ústavu v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré bosniansky základný zákon označili za diskriminačný. Nečinnosť bosnianskeho vedenia v tejto veci zablokovala žiadosť krajiny o vstup do EÚ. Susedné Chorvátsko sa plnoprávnym členom EÚ stalo v júli.

zf