Bratislava 17. októbra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Dušan Hein)
Územný plán ako odborne spracovaný strategický dokument územného rozvoja by mali mať všetky obce. Má to prispieť k zlepšeniu života obyvateľov aj vylúčením využívania územia a zaviesť poriadok do územia. Počíta s tým návrh zákona o územnom plánovaní, ktorý pripravilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV)
Z celkového počtu 2 891 obcí má doteraz územný plán 1 402 obcí, teda 48 percent. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh už prerokovala Hospodárska a sociálna rada SR.
Navrhnutý zákon má nahradiť v časti územné plánovanie súčasný zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) z roku 1976. Po schválení vo vláde a v parlamente by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2022 spolu s novým zákonom o výstavbe. K schváleniu nových pravidiel o územnom plánovaní a výstavbe sa zaviazala terajšia vládna koalícia vo svojom programovom vyhlásení v roku 2016.
Návrh zákona o územnom plánovaní by mal skrátiť proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a spresniť postupy pri ich obstarávaní a schvaľovaní. “Pôsobnosť verejnej správy na úseku územného plánovania sa navrhuje ponechať tak ako je to v súčasnosti s tým, že zodpovednosť za územný rozvoj zostáva v samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov, avšak zavádza profesionalizáciu,” uviedlo ministerstvo dopravy a výstavby. “Novým prvkom je vydávanie územného stanoviska, ktorý neplní funkciu územného rozhodnutia podľa súčasného stavebného zákona, ale umožňuje obci vyjadriť svoje požiadavky na rozvoj územia podľa územného plánu obce alebo zóny,” priblížil rezort. S územným stanoviskom budú môcť obce prepojiť svoju zodpovednosť za rozvoj územia s povoľovacím procesom stavieb.
Koncepciu územného plánovania návrh nahrádza územnoplánovacou dokumentáciou tvorenou systémom základných dokumentov územného rozvoja jednotlivých územných celkov. Ide totiž o samostatnú pôsobnosť územných celkov a nie o centrálne riadenú štátnu agendu. Návrh ustanovuje územnoplánovaciu dokumentáciu len ako záväznú časť, vyhlásenú nariadením vlády (Koncepcia územného rozvoja Slovenska) a všeobecne záväznými nariadeniami krajských samospráv a obcí. Prílohou územnoplánovacej dokumentácie bude dôvodová časť, čo má posilniť jej význam ako dokumentu s právnou silou.
“Navrhovaný zákon redukuje v obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie doterajšiu členitú sústavu územnoplánovacích podkladov len na územnotechnické podklady a územnú štúdiu s využívaním priestorových informácií a existujúcich koncepcií a programov, ktoré majú mať vzťah k územnému rozvoju,” podotklo ministerstvo dopravy a výstavby. V obsahu územnoplánovacej dokumentácie majú byť zvýraznené urbanistické, krajinné a environmentálne zásady organizácie územia a jeho využívania udržateľným spôsobom. Tieto požiadavky sú prevzaté z Dohovoru o krajine a z právne záväzných aktov Európskej únie. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie bude prepojený s obstarávaním územnoplánovacej dokumentácie.
K návrhu zákona o územnom plánovaní prišlo 907 pripomienok, z toho 473 zásadných. Rezort akceptoval 341 pripomienok (154 zásadných) a čiastočne akceptoval 206 (143 zásadných). Republiková únia zamestnávateľov a Inštitút urbánneho rozvoja v pripomienke k návrhu zákona zásadne nesúhlasili s tým, aby bolo možné všeobecne záväzným nariadením vyhlásiť stavebnú uzáveru.