Utorková homília: Rozlúčka sv. Pavla ako vzor pre biskupa i pápeža

Pavlovo spytovanie svedomia

Spomínaný  biblický úryvok hovorí o tom, ako Pavol zvoláva do Efezu starších Cirkvi, presbyterov. Koná stretnutie rady presbyterov, aby sa s nimi rozlúčil. A prvá vec, ktorú robí, je akýsi druh spytovania svedomia – hovorí o tom, čo pre komunitu vykonal a predkladá im to na posúdenie. Pavol sa zdá byť trochu pyšný, avšak je objektívny, povedal pápež. Chváli sa jedine dvoma vecami: „vlastnými hriechmi a krížom Ježiša Krista, ktorý ho zachránil“.

Apoštol načúva Duchu Svätému

Pavol neskôr vysvetľuje, že „spútaný Duchom“ musí ísť teraz do Jeruzalema. Svätý Otec to komentuje nasledovne: „Je to skúsenosť biskupa, biskupa, ktorý vie rozlíšiť Ducha, ktorý vie rozlíšiť, kedy hovorí Duch Boží a ktorý sa vie brániť, keď hovorí duch sveta.“

Pavol akýmsi spôsobom vie, že postupuje „smerom k súženiu, smerom ku krížu. Toto nás vedie k myšlienkam o Ježišovom vstupe do Jeruzalema. Ježiš tam šiel, aby trpel, a aj Pavol smeruje k utrpeniu“. Apoštol „sa v poslušnosti obetuje Pánovi. To je to spútanie Duchom. Je to biskup, ktorý ide vždy vpred, avšak podľa Ducha Svätého. Toto je Pavol“, uviedol pápež František.

Rozlúčka: bdejte nad stádom

Nakoniec, uprostred zármutku prítomných sa apoštol lúči a zanecháva im rady, svoj testament. Ten však má ďaleko od nejakého svetského testamentu, týkajúceho sa vlastnenia vecí, poznamenal Svätý Otec a ďalej zostal pri osobe sv. Pavla:
„Jeho veľkou láskou je Ježiš Kristus. Druhou láskou je stádo. „Bdejte nad sebou, aj nad celým stádom.“ Bdejte nad stádom, buďte biskupmi „pre“ stádo, pre stráženie stáda, a nie pre to, aby ste sa šplhali nahor v rámci cirkevnej kariéry, to nie.“

Pavlov testament

Pavol zveruje presbyterov Bohu s istotou, že on ich ochráni a pomôže im. Potom sa vráti k svojim skúsenostiam hovoriac, že netúžil po striebre ani po zlate, ani po odeve.

„Pavlov testament je svedectvom. Je tiež ohlasovaním. A je aj výzvou: „Prešiel som touto cestou. Teraz pokračujte vy.“ Aký vzdialený je tento testament od svetských závetov plných hmotných majetkov typu: „Toto zanechávam tomu, tomu a tamtomu…“.
Pavol nemal nič, mal jedine Božiu milosť, apoštolskú odvahu, zjavenie Ježiša Krista a spásu, ktorú mu dal Pán.“

Pápež František sa modlí za hodinu vlastnej rozlúčky

„Keď toto čítam, myslím na seba, pretože som biskupom a musím sa rozlúčiť“, povedal pápež a dodal:

„Vyprosujem si od Pána milosť, aby som sa mohol takto rozlúčiť. Pri spytovaní svedomia neskončím tak víťazne, ako Pavol… Avšak Pán je dobrý, je milosrdný. Myslím na biskupov, na všetkých biskupov. Nech Pán dá milosť nám všetkým, aby sme sa mohli takto lúčiť – v tomto duchu, s touto silou, s touto láskou k Ježišovi Kristovi, s touto dôverou v Ducha Svätého.“