Môj profil 
Predplatné
Na jednej strane je právo matky nebyť tehotnou a na strane druhej právo dieťaťa nebyť zabitým. Otázku treba zodpovedať: ktoré právo je základnejšie? Ktoré právo má väčší nárok? Advokáti potratov tvrdia, že zákaz interrupcií by znamenal povýšenie práv nenarodených nad práva matky. V skutočnosti by zákaz interrupcií nedával viac práv nenarodenému dieťaťu ako matke, len by ono jednoducho malo potvrdené rovnako ako matka to najzákladnejšie právo, bez ktorého nikto nemôže žiť – právo na život. Naša ústava garantuje každému nediskrimináciu, tak ako môže zakladať diskrimináciu v práve na život? Ide tu predsa o zrovnoprávnenie nenarodených v práve na život s tými narodenými. No aj keby sme mali vyvažovať pofiderné právo ženy na potrat s právom dieťaťa na život, tak asi budeme uvažovať obdobne, ako v nasledujúcich prípadoch:
Kedykoľvek práva dvoch ľudí sú vo vzájomnom rozpore, zákon musí chrániť základnejšie právo. Zvážme napríklad situáciu na prechode prechodcov. Auto prechádza ulicou, kým nejaký človek prechádza cez cestu. Zákon vyžaduje, aby vodič tohto auta spomalil a zastavil (vzdajúc sa práva jazdiť ako chce, kedy chce a ako rýchlo chce do povolenej rýchlosti), aby tak chodec mohol prejsť pred ním cez cestu. Prečo? Prečo sa musí vodič dočasne vzdať svojho práva jazdiť po ceste len preto, že niekto iný prechádza cez cestu? Prečo je právo pešo idúceho človeka uznané, kým právo človeka v aute je odopreté? Nie je to preto, že chodec je hodnotnejší ako vodič, ale preto, že ak by vodič nezastal, chodec by pravdepodobne bol zabitý. Aby vodič mohol pokračovať v plnej rýchlosti v tomto momente, stálo by to chodca život. Aby chodec ukončil prejdenie cez cestu, vodiča by to stálo niekoľko minút jazdy navyše.
Zjavne žena, aby zostala tehotnou, vzdáva sa viac ako len niekoľko minút jazdy, ale vzdáva sa oveľa menej ako dieťa, ktoré by bolo ináč zabité. Celé je to o tom. Umelý potrat berie život dieťaťu. Tehotenstvo berie dočasne nejaké zo slobôd matky. Keďže dieťaťu ide o viac, základnejšie právo na život má byť uznané. Dočasne sa obmedzí právo matky na súkromie /na niekoľko mesiacov/, aby dieťa mohlo žiť. Takéto obmedzenia súkromia pozorujeme dnes všade, napr. na letiskách nás detektory priam vyzlečú, len preto, aby právo na život a bezpečnosť ostatných cestujúcich bolo chránené. Ak sa to niekomu nepáči, nech necestuje lietadlom. Ak sa niekomu nepáči, že jeho právo na súkromie môže obmedziť tehotenstvo, nech teda nesexuje. Ak sa niekomu nepáčia zákazy vjazdu a nechce ich dodržiavať, nemusí ani jazdiť.
Feministkám, ktoré nepochybne sú bežne účastníčkami cestnej premávky, zákazy vjazdu či červená na semafóroch neprekážajú, ako aj kopec iných zákazov na každom kroku. Bojujú za zákaz týrania detí a žien, hoci sa to deje v súkromí. Prečo proti týraniu nebojovať len prevenciou a osvetou? Prečo zatvárať násilných rodičov do väzenia? No utýranie dieťaťa na smrť má byť legálne, lebo je to súkromné právo ženy? Spoločenský konsenzus si neželá zatvárať ženy do väzenia za podstúpenie potratu, ale je proti tomu, aby bolo legálne žiadať vykonanie potratu od lekára. Jednoducho štát nemá čo legitimizovať násilie v licencovaných zariadeniach umožnením takéhoto legálneho zákroku. Žena nemôže požiadať lekára o čokoľvek, ak ide napr. o zabitie už narodeného dieťaťa, lebo sa jej skomplikovala životná situácia, napr. prišla o partnera, prácu a pod.
Ústavný súd SR vo svojom náleze označil dieťa v prvom trimestri za menej hodnotný život. Údajne, ako rastie, rastú aj jeho práva na život, teda aj hodnota jeho života. Perfektný genocidálny rozsudok – menší, mladší človek je podčlovekom, človekom druhej kategórie a teda štát má zabezpečiť, že ak je nechcený, treba sa ho legálne zbaviť. Tí, čo tu najviac kričia proti genocíde holokaustu dnes odobrujú najmasovejšiu genocídu tak vo svete ako aj u nás. Odsudzujeme tých, ktorí v minulosti napomáhali holokaustu, azda aj nevedomky, dnes však volíme politikov, ktorí odobrujú genocídu pri plnom vedomí o ľudskosti dieťaťa. Všetci poslanci dostali obrázky počatého dieťaťa v 7. týždni po počatí, ktoré má sformovanú tvár, prsty na nohách i rukách. Ak nie terajší voliči, ktorí sa nechajú opiť odrobinkami /ani nie rožkami/, isto raz budúce generácie ich budú za podporu tejto genocíde súdiť.
Ing. Jana Tutková, M.A., publikované na www.pravonazivot.sk
.jpg)
