Ústav pamäti národa kritizuje ocenenie Banáša, dehonestuje to obete neslobody

V závere 80. rokov 20. storočia dokonca súčasne ako spolupracovník kontrarozviedky s krycím menom „Lotos“ a rozviedky s krycím menom „Bueno“. V jednom z podzväzkov agentúrneho zväzku sa podľa záznamov pred skartáciou v roku 1989 nachádzalo viac ako 901 strán vlastnoručných správ tajného spolupracovníka a agentúrnych záznamov vypracovaných príslušníkmi ŠtB po stretnutí s ním.

„Ocenenie osôb, ktoré sa čo i len malou mierou podieľali na sledovaní ľudí v období neslobody, je relativizovaním zločinov nedemokratických režimov a dehonestáciou ich obetí. Ústav pamäti národa apeluje na Úrad vlády SR a Kanceláriu Národnej rady SR, aby v procese posudzovania návrhov na udelenie štátnych cien dôsledne dbali aj na pôsobenie laureátov v období neslobody rokov 1939 až 1989,“ uviedol hovorca ÚPN Michal Miklovič. Doplnil, že v tejto súvislosti ÚPN oceňuje dlhoročnú profesionálnu spoluprácu s Kanceláriou prezidenta SR v procese posudzovania návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.

Štátnu cenu Alexandra Dubčeka si z rúk premiéra Roberta Fica v pondelok 1. septembra, a teda pri príležitosti Dňa Ústavy SR, prevzali Jozef Banáš, Štefan Grman a Ján Telenský. Štátne ceny udeľuje vláda osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj SR a šírenie jej dobrého mena. Banáš štátnu cenu získal za rozvoj literárnej tvorby a významný celospoločenský prínos.