Opak sa však stal pravdou. A tak o necelé dva roky odchádzajúci americký prezident neveriacky zisťuje, že Rusko sa neobáva amerického politického nátlaku, ekonomické embargo nefunguje – práve naopak, Rusi vyhlásili recipročné embargo Západu a to poškodilo európske firmy, ktoré sa čoraz hlasnejšie dožadujú zrušenia embarga u svojich politických lídrov.

Protiruská hystéria, najmä v prevedení niektorých poľských, slovenských a baltických politikov je už ľuďom vyložene na smiech a na rinčanie zbraňami, ku ktorému NATO siahlo (základne, plavby amerických lodí v blízkosti ruských pobrežných vôd)  Rusko odpovedalo profesionálne napríklad v Sýrii takým spôsobom, že NATO utrpelo šok a pokorne sa vrátilo k rokovaciemu stolu s Rusmi, od ktorého v roku 2014 hlasno odišlo.

Čo však Obamu rozrušilo najviac bola skutočnosť, že Rusi sa akosi USA prestávajú obávať. Dokonca sa prestávajú obávať aj USA presadzovaného transatlantického spojenectva medzi EÚ a USA, ktorého jedným z hlavných pilierov je aj smutne známa zmluva TTIP. Proste, že prestáva fungovať aj ekonomický strašiak.

Rusi totiž vedia, rovnako ako vedia všetci normálni ľudia v Európe, že pojem „transatlantické spojenectvo“ je len iným názvom na ovládnutie Európy americkými korporáciami. Američania, ktorí neuspeli vo svojich plánoch na ovládnutie Ruska sú totiž nútení vo svojej katastrofálnej ekonomickej situácii siahnuť k pokusom zachrániť sa na úkor Európy.

Môžeme považovať tieto úvahy za znak konšpirácie a paranoje. Ako ale potom vysvetliť tvrdenia Georga Sorosa, ktorý už na začiatku ukrajinskej krízy v roku 2014 jasne prehlásil, že ak nepadne Rusko, bude to znamenať koniec Európskej únie. V pláne na ovládnutie Európy Američanom sú viac ako nápomocné nimi dosadené bábky v Bruseli, ale tiež v národných štátoch EÚ.

Či je takouto proamerickou bábkou aj slovenský prezident Kiska, nechám samozrejme na posúdenie slovenského čitateľa.

Ale prejdime zase zo suterénu európskej politiky na jej horné poschodia. Prezident Barak Obama usporiadal v posledných dňoch turné po Saudskej Arábii a Európe. Je síce pravda, že jeho cestu trošku zatienila smrť ďalšieho mediálne známeho Afroameričana speváka Princa, napriek tomu však cesta amerického prezidenta plnila titulné stránky európskych médii.

Svoje turné Barak Obama zavŕšil návštevou Veľkej Británie a Nemecka, kde jasne definoval záujmy USA, týkajúce sa už spomenutého TTIP, transatlantického spojenectva i Brexitu (odchodu Veľkej Británie z EÚ), vzťahom s Ruskom, problémom imigrácie či pravicového extrémizmu. Rokovaní na tieto témy sa zúčastnil s USA štvorlístok európskych mocností (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko).

Euroskeptici a prívrženci konšpiračných teórii porovnávali prvú cestu Baraka Obamu do Európy v roku 2008 s dnešnou cestou Baraka Obamu v roku 2016. Netreba byť odborníkom s vyvinutou pozorovacou schopnosťou, aby človek zistil markantné rozdiely medzi oboma cestami.

V roku 2008 bola Európa nadšená z návštevy afroamerického demokratického senátora, ktorý nakoniec zvíťazil vo voľbách nad republikánskym senátorom Johnom McCainom a neskôr sa stal aj držiteľom Nobelovej ceny za mier.  Novinári, najmä mainstreamoví, ktorí milujú silné vyhlásenia dokonca Obamu považovali za novú nádej pre budúcnosť.

Posledná cesta prezidenta Obamu do Európy sa niesla v odlišnom duchu. Frustráciu Američanov naštartovalo už chladné prijatie v horúcej Saudskej Arábii, kde amerického prezidenta privítali nie ako hlavu najsilnejšieho štátu, ale ako nejakého provinčného politika.

Saudský panovník sa s Obamom neunúval ani stretnúť. Keď to porovnáme s tým, v akom pozore stáli všetci saudskoarabskí potentáti pred oboma Busahovcami, tak už azda každému je zrejmé, že čosi s USA asi nie je vporiadku.

Po príchode do Európy v Británii i Nemecku privítala Baraka Obamu vlna odporu zo strany bežných ľudí, ktorí protestovali voči americkej politike a TTIP. Obamove pôsobenie vo funkcii prezidenta USA nezhodnotil veľmi pozitívne ani nemecký Spiegel vo svojom článku Barack Obama – Der letzte Präsident des Westens. (Prečítať si článok v Spiegeli môžete TU).

Spiegel v tomto článku uviedol, že v USA sa nepodarilo Barakovi Obamovi zjednotiť americké obyvateľstvo, v americkej spoločnosti naďalej existuje silné sociálne a medzirasové pnutie, skutočná americká politika je v rukách lobbistov a kapitálových skupín. Bežní Američania túžia po zmene a mnohí za nového mesiáša považujú Donalda Trumpa.

V článku v Spiegeli sa dokonca píše, že Donald Trump však nebude prezidentom Západu, bude už len prezidentom USA, ktorý bude dôsledne sledovať najmä záujmy USA. Posledným prezidentom Západu bol Barak Obama, ktorý tvrdo presadzoval v medzinárodnej politike záujmy USA na úkor celého sveta. Európa sa v posledných rokoch pod americkým tlakom kompromitovala pred Ruskom, Čínou a ostatnými krajinami a to jej značne zužuje do budúcna manévrovací priestor.

Spiegel uvádza, že dokladom tejto skutočnosti je aj to, ako Európa v roku 2013 pod americkým tlakom uzavrela svoje vzdušné priestory pred preletom lietadla bolívijského prezidenta Moralesa, ktorý tvrdo a pomerne úspešne v Bolívii bojuje proti záujmom amerických korporácii.

Ďalším prípadom amerického nátlaku na Európu, servilne plneného európskymi lídrami, boli aj nedemokratické aktivity súvisiace s kauzou Eduarda Snowdena. Rozumní európski politici sa stavali odmietavo aj proti akciám v Líbyii či na Ukrajine, USA však prevalcovali demokraticky dôkladnejšie ako Slovákom známy „valec zo Zlatej Idky“

Oslobodenie Krymu vydráždilo USA do nepríčetnosti. Boli presvedčení, že budú mať na Kryme svoju vojenskú základňu pod hlavičkou NATO, Rusi im prekazili všetky plány. USA opätovne prinútili Európu bojovať za svoje záujmy a so sankciami a politickým nátlakom sa roztrhlo vrece. Rusko sa kvôli americkým záujmom začalo vykresľovať ako najväčší nepriateľ Európy a demokracie.

Pri poslednej Obamovej návšteve pred niekoľkými dňami sa v nemeckom Hannoveri snažil Obama rozdúchavať zhasínajúci oheň protiruských aktivít. V dnešnej dobe, dva roky po udalostiach na Ukrajine si však už len pravdoláskari nechcú pripustiť, že s USA to ide dolu vodou. Aspoň trochu inteligentní európski politici jasne vidia, že Obama končí a pred novým americkým prezidentom budú stáť iné výzvy.

Čo sa však nemení je nočná mora USA spočívajúca v oslobodení sa Európy zo sféry amerického vplyvu. Preto Barack Obama a USA nástoja na transatlantickom partnerstve, podsúvajú hrozbu Ruska, tlačia na bruselských politikov a proamerické bábky v jednotlivých štátoch. USA dokonca obviňujú Rusko zo sympatii a podpory radikálneho pravicového extrémizmu a činia ho zodpovedným za imigračnú vlnu do Európy, ktorá podľa tvrdení USA, Bruselu, politických poskokov západu a zombifikovaných pravdoláskarov nastala kvôli ruským leteckým útokom v Sýrii.

Pritom každý, komu aspoň trošku slúži rozum vie, že migračná vlna začala už pred jeseňou roku 2015 (začiatok ruských akcií v Sýrii) a v migračnej vlne sú aj Afgánci, Sudánci, Libyjci, Iračania, Tunisania a pod.. Väčšinou ide o krajiny, do ktorých zasahovali výrazne USA s cieľom pomôcť týmto krajinám prijať západné hodnoty a demokraciu. resp. chrániť vlastnú bezpečnosť pred teroristami. Tak to aspoň USA a pravdoláskari propagandisticky definovali, keď odôvodňovali svoje zásahy v uvedených krajinách

Pointa je úplne iná. Súvisí s teóriou chaosu. USA sú si vedomé svojho úpadku a sústreďujú sa na zbrzďovanie ruského a čínskeho vplyvu. Chaos v krajinách, v ktorých strácajú USA svoj vplyv má za cieľ spomaliť vstup Rusov a Číňanov do tohto priestoru, presne podľa zásady „spálená zem“.  Pretože ak by tam Rusi a Číňania vstúpili, bude neskôr pre USA veľkým problémom, možno až nemožné vytlačiť ich.

Vyzerá to tak, že Európa môže mať problémy pri zbavovaní sa amerického jarma. USA sú pod tvrdým tlakom a každý deň sa ich sila zmenšuje a ich pozície sú čoraz horšie. Udržať si Európu vo sfére svojho vplyvu pre nich začína znamenať doslova otázku prežitia v pozícii veľmoci.

Bez ovládania európskych finančných zdrojov by sa šance USA zachrániť sa pred ekonomickým kolapsom rapídne znížili. USA potrebujú oslabenú Európu, ktorú by ekonomicky ovládali. Imigračná vlna má USA pomôcť v oslabovaní Európy, trebárs aj pomocou krvavého stretnutia medzi rôznymi kultúrnymi a náboženskými skupinami. USA k tomu použijú všetok svoj vplyv a nástroje, ktoré majú k dispozícii. Zradcov v národných štátoch nevynímajúc.

Ak by sa Európa zbavila amerického vplyvu a začala by spolupracovať s Ruskom a Čínou, úplne by sa zmenilo usporiadanie sveta. USA by sa ocitli doslovne na periférii. Samozrejme, že kvôli atómovým zbraniam by ich nikto nenapadol, sociálne výbuchy by však krajinu rozložili na niekoľko častí a fenomén USA by časom vyhnil do stratena, podobne ako vyhnil fenomén ZSSR.

A proamerických exponentov v Bruseli alebo národných štátoch by čakal smutný osud. Doláre by mali rovnakú cenu ako sovietske ruble, navyše predstava ako lídri v USA priateľsky privítajú svojich už zbytočných poskokov z európskych alebo iných štátov je značne nereálna.

Preto si môžeme byť istí, že zbavenie sa pozlátených amerických okov bude stáť Európu mnoho úsilia a vôle, pričom tieto snahy o oslobodenie budú torpédovať proamerické elity pôsobiace v európskych štruktúrach.

Podľa toho, ako to ale má USA našliapnuté, otázka už neznie či bude Európa slobodná, ale kedy bude slobodná.

Branislav Krasnovský