V príhovore zdôraznil, že skutočný pokoj nemožno budovať bez spravodlivých inštitúcií, transparentnej správy verejných zdrojov a účasti občianskej spoločnosti na živote krajiny. Osobitne vyzdvihol úlohu mladých a označil investície do ich vzdelávania, formácie a podnikavosti za strategickú podmienku stability a budúcnosti Kamerunu.

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Stretnutie s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru
Yaoundé, Prezidentský palác
15. apríla 2026

Pán prezident,
vážené autority a členovia diplomatického zboru,
dámy a páni!

Zo srdca ďakujem za srdečné prijatie i za slová privítania. Je pre mňa hlbokou radosťou byť v Kamerune, ktorý sa často označuje ako „Afrika v miniatúre“ pre bohatstvo svojich uzemí, kultúr, jazykov a tradícií. Táto rozmanitosť nie je slabosťou: je pokladom. Predstavuje prísľub bratstva a pevný základ pre budovanie trvalého pokoja.

Prichádzam medzi vás ako pastier a ako služobník dialógu, bratstva a pokoja. Moja návšteva vyjadruje náklonnosť Petrovho nástupcu ku všetkým Kamerunčanom, ako aj túžbu povzbudiť každého, aby s nadšením a vytrvalosťou pokračoval v budovaní spoločného dobra. Žijeme totiž v čase, keď sa šíri rezignácia a pocit bezmocnosti má tendenciu paralyzovať obnovu, ktorú národy hlboko pociťujú ako potrebnú. Koľko je hladu a smädu po spravodlivosti! Koľko je  túžby po účasti, po víziách, po odvážnych rozhodnutiach a po pokoji! Mojím veľkým želaním je dotknúť sa sŕdc všetkých, osobitne mladých, ktorí sú povolaní spoluutvárať – aj politicky – spravodlivejší svet. Zároveň chcem vyjadriť vôľu posilňovať väzby spolupráce medzi Svätou stolicou a Kamerunskou republikou, založené na vzájomnej úcte, dôstojnosti každej ľudskej osoby a náboženskej slobode.

Kamerun si uchováva v pamäti návštevy mojich predchodcov: svätého Jána Pavla II., posla nádeje pre všetky národy Afriky, a Benedikta XVI., ktorý zdôraznil význam zmierenia, spravodlivosti a pokoja, ako aj morálnu zodpovednosť vládnucich. Viem, že tieto momenty poznačili vaše národné dejiny ako náročné výzvy k duchu služby, jednoty a spravodlivosti. Môžeme sa teda pýtať: kde sa dnes nachádzame? Akým spôsobom prinieslo slovo, ktoré nám bolo ohlásené, ovocie? A čo ešte zostáva urobiť?

Svätý Augustín pred tisícšesťsto rokmi napísal slová mimoriadne aktuálne aj dnes: „Tí, ktorí vládnu, slúžia tým, ktorým sa zdá, že vládnu. Nevládnu totiž z túžby panovať, ale z povinnosti starať sa; nie z pýchy presadzovať sa, ale zo súcitu chrániť“ (De civitate Dei, XIX, 14). V tejto perspektíve slúžiť svojej krajine znamená venovať sa s jasnou mysľou a čistým svedomím spoločnému dobru celého ľudu: väčšiny, menšín i ich vzájomnej harmónii.

Dnes, podobne ako mnohé iné krajiny, aj vaša vlasť prechádza zložitými skúškami. Napätie a násilie, ktoré zasiahli niektoré regióny severozápadu, juhozápadu a ďalekého severu, spôsobili hlboké utrpenie: stratené životy, vysídlené rodiny, deti pripravené o školu, mladých ľudí bez perspektívy budúcnosti. Za štatistikami sú tváre, príbehy, zranené nádeje. Tvárou v tvár takým dramatickým situáciám som na začiatku tohto roka vyzval ľudstvo, aby odmietlo logiku násilia a vojny a prijalo pokoj založený na láske a spravodlivosti. Pokoj odzbrojený – teda nezaložený na strachu, hrozbách či zbrojení – a odzbrojujúci, pretože je schopný riešiť konflikty, otvárať srdcia a vzbudzovať dôveru, empatiu a nádej. Pokoj nemožno redukovať na slogan: treba ho uskutočňovať v osobnom i inštitucionálnom štýle, ktorý odmieta každú formu násilia. Preto znovu dôrazne opakujem: „Svet túži po pokoji […]. Dosť vojen, s ich bolestnými hromadami mŕtvych, ničením a utečencami!“ (Príhovor za prítomnosti predstaviteľov náboženstiev pri príležitosti Svetového stretnutia za pokoj, 28. októbra 2025). Tento výkrik chce byť výzvou k vôli prispieť k autentickému pokoju a postaviť ho nad akýkoľvek partikulárny záujem.

Pokoj sa totiž nedá nariadiť: prijíma sa a žije. Je Božím darom, ktorý dozrieva v trpezlivej a spoločnej práci. Je zodpovednosťou všetkých, predovšetkým civilných autorít. Vládnuť znamená milovať svoju krajinu i susedné krajiny; aj v medzinárodných vzťahoch platí prikázanie: miluj svojho blížneho ako seba samého! Vládnuť znamená skutočne počúvať občanov, vážiť si ich rozumnosť a ich schopnosť prispieť k trvalým riešeniam problémov. Pápež František poukázal na potrebu prekonať „také chápanie sociálnych politík, ktoré sú koncipované ako politika pre chudobných, ale nikdy s chudobnými, nikdy zo strany chudobných a už vôbec nie začlenené do projektu, ktorý spája národy“ (Príhovor účastníkom 3. svetového stretnutia ľudových hnutí, 5. novembra 2016).

V tejto zmene prístupu treba občiansku spoločnosť považovať za životnú silu národnej súdržnosti. Je to krok, na ktorý je pripravený aj Kamerun! Združenia, organizácie žien a mladých, odbory, humanitárne mimovládne organizácie, tradiční a náboženskí lídri: všetci zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri utváraní sociálneho pokoja. Sú prví, ktorí zasahujú pri vzniku napätí; sprevádzajú vysídlených, podporujú obete, otvárajú priestory dialógu a povzbudzujú miestnu mediáciu. Ich blízkosť k územiu umožňuje pochopiť hlboké príčiny konfliktov a naznačiť primerané odpovede. Občianska spoločnosť zároveň prispieva k formovaniu svedomia, k podpore kultúry dialógu a úcty k odlišnostiam. Práve v jej prostredí sa pripravuje budúcnosť menej vystavená neistote. Chcel by som s vďačnosťou zdôrazniť úlohu žien. Často sú, žiaľ, prvými obeťami predsudkov a násilia, a predsa zostávajú neúnavnými tvorcami pokoja. Ich angažovanosť vo vzdelávaní, mediácii a obnove sociálneho tkaniva je nenahraditeľná a predstavuje brzdu korupcie i zneužívania moci. Aj preto musí byť ich hlas plne uznaný v rozhodovacích procesoch.

Tvárou v tvár takejto veľkodušnej angažovanosti v spoločnosti sú transparentnosť pri správe verejných zdrojov a rešpektovanie právneho štátu nevyhnutné na obnovenie dôvery. Nastal čas odvážiť sa na spytovanie svedomia a na odvážny kvalitatívny krok vpred. Spravodlivé a dôveryhodné inštitúcie sa stávajú piliermi stability. Verejná autorita je povolaná byť mostom, nikdy nie faktorom rozdelenia, aj tam, kde sa zdá, že vládne neistota. Bezpečnosť je prioritou, no musí sa vždy uplatňovať v úcte k ľudským právam, spájajúc dôslednosť s veľkodušnosťou, s osobitnou pozornosťou voči najzraniteľnejším. Skutočný pokoj sa rodí vtedy, keď sa každý cíti chránený, vypočutý a rešpektovaný, keď je zákon spoľahlivou hrádzou proti svojvôli bohatších a mocnejších.

Pri bližšom pohľade, bratia a sestry, vysoké úrady, ktoré zastávate, si vyžadujú dvojaké svedectvo. Prvé sa uskutočňuje v spolupráci medzi rôznymi orgánmi a úrovňami štátnej správy v službe ľudu a osobitne najchudobnejším; druhé sa uskutočňuje prepojením vašich inštitucionálnych a profesionálnych zodpovedností s bezúhonným spôsobom života (porov. Príhovor prefektom Talianskej republiky, 16. februára 2026). Aby sa totiž presadili pokoj a spravodlivosť, treba pretrhnúť reťaze korupcie, ktoré deformujú autoritu a zbavujú ju dôveryhodnosti. Treba oslobodiť srdce od túžby po zisku, ktorý je modloslužbou: skutočným ziskom je integrálny ľudský rozvoj, teda vyvážený rast všetkých aspektov, ktoré robia život na tejto zemi požehnaním.

Kamerun má ľudské, kultúrne i duchovné zdroje potrebné na prekonanie skúšok a konfliktov a na postup k budúcnosti stability a spoločnej prosperity. Spoločné úsilie o dialóg, spravodlivosť a integrálny rozvoj musí premeniť rany minulosti na pramene obnovy. Ako som už povedal, mladí predstavujú nádej krajiny i Cirkvi. Ich energia a tvorivosť sú neoceniteľným bohatstvom. Prirodzene, keď pretrváva nezamestnanosť a vylúčenie, frustrácia môže viesť k násiliu. Investovať do vzdelávania, formácie a podnikavosti mladých je preto strategickou voľbou pre pokoj. Je to jediný spôsob, ako zastaviť odliv úžasných talentov do iných častí sveta. Je to aj jediný spôsob, ako čeliť ranám drog, prostitúcie a apatie, ktoré čoraz dramatickejšie ničia životy mnohých mladých.

Vďaka Bohu, kamerunským mladým nechýba hlboká duchovnosť, ktorá stále odoláva uniformite trhu. Je to energia, ktorá robí ich sny vzácnymi, zakorenenými v proroctvách, ktoré živia ich modlitbu i ich srdcia. Náboženské tradície, pokiaľ nie sú zdeformované jedom fundamentalizmov, inšpirujú prorokov pokoja, spravodlivosti, odpustenia a solidarity. Podporovaním medzináboženského dialógu a zapojením náboženských lídrov do iniciatív mediácie a zmierenia môže politika i diplomacia čerpať z morálnych síl schopných upokojiť napätia, predchádzať radikalizácii a podporovať kultúru vzájomnej úcty a rešpektu. Katolícka cirkev v Kamerune chce prostredníctvom svojich vzdelávacích, zdravotníckych a charitatívnych diel naďalej slúžiť všetkým občanom bez rozdielu. Chce lojálne spolupracovať s civilnými autoritami i so všetkými živými silami národa na podpore ľudskej dôstojnosti a zmierenia. Kde je to možné, chce napomáhať spolupráci s inými krajinami i upevňovať väzby medzi Kamerunčanmi vo svete a ich domovskými komunitami.

Nech Boh žehná Kamerun, nech podporuje jeho predstaviteľov, inšpiruje občiansku spoločnosť, osvecuje prácu diplomatického zboru a nech celému kamerunskému ľudu – kresťanom i nekresťanom, politickým predstaviteľom i občanom – daruje milosť prijať Božie kráľovstvo a spoločne budovať budúcnosť spravodlivosti a pokoja.

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.