Bratislava 25. novembra 2022 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP-Alex Brandon)

Na práve skončenom stretnutí ministrov obrany združenia ASEAN Plus bola prijatá spoločná deklarácia na tému “posilnenie solidarity pre harmonizovanú bezpečnosť”. Okrem ministrov obrany krajín ASEAN sa na tomto stretnutí zúčastnili aj šéfovia obrany a zástupcovia krajín vrátane Číny, USA a Ruska. Spoločné vyhlásenie v najväčšej miere stelesňuje konsenzus všetkých zúčastnených krajín, najmä kolektívny postoj ASEAN-u k regionálnym a medzinárodným otázkam. Vzhľadom na súčasnú zvláštnu atmosféru medzi Čínou, USA a Ruskom, ako aj komplikovanú a vážnu medzinárodnú situáciu je naozaj chvályhodné, že sa na stretnutí ministrov obrany ASEAN Plus podarilo dosiahnuť spoločné vyhlásenie a zamerať sa na solidaritu a spoluprácu. Je to dôležitý dokument a zaslúži si pozornosť

V tomto vyhlásení sa zdôrazňujú spoločné bezpečnostné hrozby, ktorým čelí región a svet, vrátane tradičných a netradičných hrozieb, pričom sa vyhýba zmienkam o rozdieloch a sporoch medzi konkrétnymi krajinami. Opätovne sa v nej potvrdzuje záväzok podporovať udržateľný mier a bezpečnosť v regióne a presadzovať praktickú spoluprácu medzi členskými krajinami ASEAN-u a príslušnými krajinami v regióne. V spoločnom vyhlásení sa tiež výslovne uvádza, že každá krajina má právo viesť svoju národnú existenciu bez vonkajšieho zasahovania, podvracania alebo nátlaku, zdržať sa zasahovania do vnútorných záležitostí druhej krajiny a riešiť spory mierovými prostriedkami.

Nie je ťažké vidieť, že vyhlásenie je v súlade s konzistentnými zásadami, postojmi a diplomatickou praxou Číny. Nejde o výsledok, ktorý by bol zámerne sledovaný, ale odhaľuje rovnaké názory, ktoré zdieľajú regionálne krajiny vrátane Číny.

V súlade so zásadou konsenzu so spoločným vyhlásením súhlasil aj minister obrany USA Lloyd Austin. Krátko po prijatí spoločného vyhlásenia však Pentagón vydal čítanie. V ňom sa síce potvrdzuje “záväzok Spojených štátov spolupracovať so združením ASEAN”, ale takmer v celom texte sa zdôrazňuje, ako riešiť “provokácie a nebezpečné operačné správanie, najmä v Juhočínskom mori”. Tým sa zjavne “spolupráca” dostáva do všeobecného rámca “konfrontácie” a snaží sa “spoluprácu” premeniť na nástroj konfrontácie. Má to silný nádych studenej vojny a je to plné impulzov Washingtonu dominovať regionálnym záležitostiam a pokúsiť sa marginalizovať úlohu ASEAN-u.

Prečo chce Washington hrať takýto trik “dvojitej deklarácie”? Je to preto, lebo Washington vie, že provokovanie nie je v kolektívnej diskusii vítané a že to len podnieti väčšiu ostražitosť a dokonca odpor, čo neprospieva stratégii USA na ovládnutie krajín juhovýchodnej Ázie. Preto sa Washington musel uspokojiť s druhou najlepšou možnosťou, ktorou je správať sa pred ostatnými “mäkko” a za ich chrbtom “nepriateľsky”. Aj to svedčí o tom, že USA sa zdráhajú súhlasiť so spoločným vyhlásením ADMM-Plus a Austinovi sa doň nepodarilo presadiť vlastné potreby Washingtonu.

V poslednom čase vykonali vysokí predstavitelia Washingtonu v juhovýchodnej Ázii veľa “práce”. Tesne pred ADMM-Plus hovorila americká viceprezidentka Kamala Harrisová na Filipínach o “zastrašovaní a nátlaku v Juhočínskom mori”, ale filipínsky prezident Ferdinand Marcos ml. sa na túto niť rozhovoru nechytal. Na stretnutí s indonézskym ministrom obrany Prabowo Subiantom Austin vyhlásil, že “USA sú hrdé na to, že sú vaším partnerom”. Subianto však zdvorilo odpovedal: “Indonézia vždy zastáva pozíciu, že sa snaží udržiavať čo najlepšie vzťahy so všetkými národmi, najmä so všetkými veľkými mocnosťami.” Kambodža, hostiteľská krajina ADMM-Plus, tiež zdôraznila význam multilateralizmu.

USA urobili toľko “práce” a predviedli toľko trikov, ale skutočné výsledky zďaleka nie sú také, v aké dúfali. Nie je to preto, že by vysokí predstavitelia Washingtonu odviedli “zlú prácu”. Je to preto, že geopolitická stratégia presadzovaná USA je v rozpore so základnými záujmami krajín juhovýchodnej Ázie. USA nemôžu alebo nikdy nechcú poskytnúť dostatočnú kompenzáciu. A ich moc nie je dostatočná na to, aby prinútili regionálne krajiny bezpodmienečne spolupracovať s ich stratégiou, čo vedie k takejto trápnej situácii. Do určitej miery možno povedať, že správanie USA v susedstve Číny, ako je zasievanie nezhôd, vyvolávanie problémov a zhoršovanie situácie, sa stretlo s postupnou porážkou.

V posledných dvoch rokoch, keď Washington videl, že nie je schopný “zmeniť” Peking tak, ako by chcel, venoval svoje hlavné diplomatické zdroje “formovaniu prostredia okolo Pekingu” a vynaložil všetko úsilie v každej trhline konfliktu a sporu súvisiaceho s Čínou. Ukazuje sa však, že tieto kroky USA sa ukázali ako nežiaduce a neúspešné v ázijsko-tichomorskom regióne, ktorý sa zameriava na spoluprácu. Chceme solidaritu namiesto rozdelenia, spravodlivosť namiesto hegemónie, otvorenosť namiesto uzavretosti a vzájomný prospech namiesto vlastných záujmov. To nie je len oprávnený nárok Číny, ale aj spoločné želanie medzinárodného spoločenstva. A je oveľa príťažlivejšie a hodné realizácie krásnej vízie spoločného budovania Juhočínskeho mora na more mieru, priateľstva a spolupráce než washingtonské zosilňovanie a prehlbovanie rozdielov a sporov.