USA a Nemecko riskujú, že sa stanú vlastníkmi ukrajinského vojnového úsilia

Ukrajinu podporuje viac ako 50 krajín. Existenčný boj Ukrajiny v najväčšej vojne v Európe od roku 1945 však v súčasnosti závisí najmä od dvoch krajín. Vedenie USA, ako aj finančná a materiálna podpora Kyjevu sú pre prežitie Ukrajiny nevyhnutné. Nemecko je jej druhým najväčším dodávateľom zbraní a peňazí, ďaleko pred ostatnými krajinami, píše londýnsky denník The Financial Times

29. 11. 2023 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke vľavo americký prezident Joe Biden a nemecký kancelár Olaf Scholz

Bratislava 29. novembra 2023 (HSP/Financialtimes/Foto:TASR/AP-Biden Scholz)

▶ ❚❚ ↻

Predovšetkým Washington a Berlín vnútili ostatným podporovateľom Ukrajiny pevne vymedzenú stratégiu. Tá spočíva na troch princípoch. Západná aliancia pomôže Ukrajine, ale nevysadí na jej územie vojenskú techniku NATO (to by podľa slov amerického prezidenta Joea Bidena znamenalo “tretiu svetovú vojnu”). Bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné (čítaj: ale nie všetkým, čo bude potrebné). A napokon, prijme bezpečnostné záväzky, ale nie záruky (čítaj: Kyjev dostane zbrane, ale pokiaľ bude vojna, tak nie členstvo v NATO s prísľubom vzájomnej obrany).

Objem pomoci USA a Nemecka od ruskej invázie vo februári 2022 je podľa všetkých meradiel ohromujúci.

Problémom je, že táto stratégia nefunguje. Ukrajine sa nedarí zvíťaziť, ako nedávno priznal Valerij Zálužnyj, náčelník generálneho štábu jej ozbrojených síl. Jej spojenci majú problém dodať muníciu a rakety, ktoré Kyjev potrebuje. Rusko sa medzitým pripravuje na ďalšiu zimu bombardovania ukrajinských miest a elektrární, budovania vojnovej ekonomiky a zbrojenia na politické rozpory medzi Západom a zvyškom sveta. Vzostup tvrdej pravice v transatlantickom priestore a vojna medzi Izraelom a Hamásom nebezpečne obmedzujú priestor pre tvorcov politiky. Pri nedávnej návšteve Berlína a sídla EÚ a NATO v Bruseli sa skúsení diplomati zhodli na skľúčenosti.

Je najhoršie stráženým tajomstvom aliancie, že niektorí z najvýraznejších zástancov územného usporiadania sedia v nemeckej vláde. Táto myšlienka má však priateľov aj inde, vrátane niektorých vo Washingtone. Nakreslite líniu prímeria, nechajte okupovanú východnú Ukrajinu Rusku a to, čo zostane, vyzbrojte po zuby, znie odôvodnenie. Ak to bude potrebné, pohrozte Rusku, že pustí do NATO “zvyšok Ukrajiny”.

Tento plán nepriznáva, že Rusko nemá v úmysle rokovať o iných podmienkach, než sú jeho vlastné (podrobenie Ukrajiny), s výnimkou jediného účelu – získať čas na preskupenie. Kremeľ si ponecháva značné nevyužité kapacity (letectvo, námorníctvo, kybernetické a jadrové sily). Navyše jeho invázia sa netýka len Ukrajiny; stala sa “večnou vojnou” proti Západu. Stabilná mocenská rovnováha v Európe – niekedy najtajnejšia nádej Nemecka – sa s Ruskom nedá dosiahnuť. Preto “os opatrnosti” medzi Bielym domom a Berlínom vyvoláva hlboké nešťastie a predtuchu v strojovniach diplomacie vo Washingtone a Berlíne.

Namiesto toho je potrebná stratégia odolnosti, odstrašenia a obrany Európy na dlhé obdobie, ktorá presunie bremeno z domácej bojujúcej Ameriky tam, kam patrí: Európa.

Biden a Scholz spolu so svojimi kľúčovými poradcami zohrajú pri tejto zmene kľúčovú úlohu. Zatiaľ im patrí stratégia pre jednu z najzávažnejších bezpečnostných výziev pre transatlantické spojenectvo od druhej svetovej vojny. Riskujú, že sa stanú aj vlastníkmi jej neúspechu.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Lufthansa požiadala svojich zamestnancov, aby sa pripravili na odchod z Izraela, informoval korešpondent izraelskej spravodajskej služby N12 Dean Fisher.

Podľa jeho informácií môže byť letecká doprava s Izraelom pozastavená od štvrtka 15. januára.

Letecká spoločnosť Austrian Airlines tiež oznámila zrušenie zajtrajších letov z Viedne do Tel Avivu a z Tel Avivu do Viedne. Spoločnosť však tvrdí, že zrušenie je spojené s nepriaznivými poveternostnými podmienkami.

Izraelské médiá medzitým píšu o obavách z útoku Iránu na Izrael v prípade útoku USA na Irán.