US Department vydal správu k čínskej enviromentálnej deštrukcii. Ničenie životného prostredia Čínou je alarmujúce

Washington 27. novembra 2020 (HSP/State.gov/Foto:Screenshot)

Čínska ľudová republika (ČĽR) je najväčším producentom skleníkových plynov na svete, najväčším zdrojom odpadu v oceánoch, praktizuje nelegálny a neregulovaný rybolov, je najväčší svetový konzument nelegálneho obchodu s chránenými druhmi zvierat a nelegálnej ťažby dreva. Týmito dopadmi na životné prostredie netrpia len obyvatelia Číny, ale Peking ohrozuje celé svetové hospodárstvo a zdravie ľudí neudržateľným odčerpávaním prírodných zdrojov a exportom svojej úmyselnej neúcty k životnému prostrediu prostredníctvom iniciatívy Jeden pás – jedna cesta. Píše sa v správe amerického state departmentu

Donald Trump: Čína vyhadzuje milióny a milióny ton plastov a odpadov do oceánov, prevádza nelegálny rybolov v teritoriálnych vodách iných krajín, ničí obrovské množstvá koralových útesov a do atmosféry vypúšťa toxickú ortuť v množstve, ako žiadna iná krajina na svete.

Zvyšovanie emisií skleníkových plynov

Napriek tvrdeniam Číny, ktorá sa vyhlasuje za medzinárodného vodcu v oblasti životného prostredia, čínske emisie oxidu uhličitého (CO2) vzrastajú. Je najväčším producentom emisií skleníkových plynov na svete od roku 2006. Celkové emisie Číny súvisiace s energiou sú dvojnásobné v porovnaní s emisiami v USA a takmer jednou tretinou všetkých emisií na svete. Emisie súvisiace s energiou v Pekingu sa v rokoch 2005 – 2019 zvýšili o viac ako 80 percent, zatiaľ čo americké emisie súvisiace s energiou sa znížili o viac ako 15 percent. Peking tvrdí, že má štatút „rozvojovej krajiny“, aby sa vyhol zodpovednosti za emisie skleníkových plynov.

Znovuobjavujúce sa riziko pre ozónovú vrstvu

Prostredníctvom Montrealského protokolu sa národy sveta dohodli na postupnom ukončení výroby látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Vedci však zaznamenali nárast emisií zakázanej látky CFC-11 poškodzujúcej ozónovú vrstvu vo východnej Číne. USA stoja na čele medzinárodnej reakcie a naďalej tlačia na Čínu, aby plnila svoje záväzky, realizovala monitorovanie a dodržiavala medzinárodné zmluvy.

Najhorší znečisťovateľ ortuťou na svete

Nebezpečné priemyselné procesy v Číne spôsobujú, že je najväčším emitentom ortuti, neurotoxínu, ktorý je najväčšou hrozbou pre verejné zdravie, ak je povolené znečisťovať ním ovzdušie, vodu a pôdu. Čína je svetovým lídrom v znečisťovaní ovzdušia ortuťou z vlastných špinavých uhoľných elektrární, ako aj zo závodov, ktoré čínske štátne spoločnosti financujú, budujú a prevádzkujú v iných krajinách. USA boli prvou krajinou, ktorá sa pripojila k Minamatskému dohovoru o ortuti z roku 2013, medzinárodnej dohode, ktorá sa snaží chrániť ľudské zdravie a životné prostredie komplexným riešením zdrojov ortuti, obchodu, jej použitia vo výrobkoch, emisií, skladovania a odpadu. Okrem toho program ortuti amerického ministerstva zahraničia financuje projekty na podporu lepších environmentálnych postupov znižovaním používania ortuti pri ťažení zlata a projekty na zníženie emisií ortuti zo spaľovania uhlia. ČĽR je tiež zmluvnou stranou Minamatského dohovoru o ortuti, naďalej však umožňuje svojim spoločnostiam používanie ortuti pri ťažbe zlata v mnohých rozvojových krajinách.

Nelegálne obchodovanie s divo žijúcimi zvieratami

Čína je najväčším konzumentom legálneho aj nelegálneho obchodu s divo žijúcimi zvieratami na svete. Podľa Wildlife Trafficing Act, je označená za cieľovú krajinu. Obchodovanie s chránenými druhmi zvierat je závažný nadnárodný zločin, ktorý ohrozuje bezpečnosť, podporuje korupciu, oberá spoločenstvá o legitímne hospodárske živobytie, tlačí druhy na pokraj vyhynutia a šíri choroby. USA už dlho požadujú, aby Čínska komunistická strana (ČKS) zlepšila svoje správanie v boji proti obchodovaniu s divými zvieratami. USA požadujú, aby Čína natrvalo ukončila predaj ohrozených voľne žijúcich živočíchov na mokrých trhoch, čo je krok, ktorý by znížil obchodovanie s nimi a používania výrobkov z nich.

Podnecovanie nelegálnej ťažby dreva a obchodu s ním

Čína je najväčším spotrebiteľom nelegálne ťaženého dreva na svete. Podnecuje nelegálnu ťažbu dreva v producentských krajinách, živí súvisiaci obchod s nelegálne vyťaženými produktmi v hodnote 52 – 157 miliárd dolárov ročne a podporuje korupciu a nadnárodný organizovaný zločin. Čínske investície do zahraničnej infraštruktúry a sektorov prírodných zdrojov navyše využívajú nekalé hospodárske praktiky, nerešpektujú environmentálne a sociálne záruky a zameriavajú sa na krajiny so slabým dohľadom a slabou vymožiteľnosťou práva, vďaka čomu sú bezbranné voči koristníckej ťažbe Číny. Tieto nezodpovedné rozvojové postupy prispievajú k odlesňovaniu a znehodnocovaniu pôdy a podkopávajú legitímny lesný priemysel na celom svete. Čína by mala nasledovať vedenie USA a ďalších krajín a zaviesť úplný zákaz dovozu nelegálne ťaženého dreva.

Zlé nakladanie s plastovým odpadom

Čína je najväčším výrobcom a vývozcom výrobkov z plastov. Podľa štúdie ich univerzity v Tianjin, je Čína popredným svetovým producentom plastového odpadu. Najmenej 13 percent čínskeho domáceho plastového odpadu nie je nijako spracovávaných a vyhadzuje sa priamo do životného prostredia, čo predstavuje milióny ton ročne. Zatiaľ čo Čína predtým podporovala globálnu recykláciu plastov, politika „Národného meča“ ktorá začala platiť v roku 2018 výrazne obmedzila používanie recyklovateľného plastu a narušila globálny obchod s nim. Väčšina recyklovateľného plastu, ktorý Čína doviezla pred rokom 2018, namiesto znovupoužitia teraz spaľuje, alebo spracúva v rozvojových krajinách, ktoré nie sú pripravené na zvládnutie náhleho nárastu a v konečnom dôsledku tak ďalej zaťažujú ekosystémy. USA podporujú ekologické nakladanie so všetkým odpadom a presadzujú udržateľné hospodárenie s materiálmi, čo je systematický prístup k produktívnejšiemu využívaniu a opätovnému použitiu materiálov počas celého ich životného cyklu.

Čínska iniciatíva hodvábnej cesty ohrozuje 1700 lokalít biodiverzity

Čínska iniciatíva Belt and Road Initiative (BRI), sa usiluje vytvoriť sieť zdokonalených pozemných a námorných obchodných trás s cieľom lepšieho spojenia Číny so svetom. Implementácii BRI však chýbajú jasné environmentálne smernice, bezpečnostné normy či ochrana pracovníkov. Mnoho projektov financovaných zo zdrojov BRI nespĺňa medzinárodné štandardy, a necháva na krajinách v ktorých sa realizujú, aby sa následne zaoberali škodlivými následkami, dlho po ukončení projektu. Ochrana životného prostredia závisí od zákonov hostiteľských krajín a Peking vedie národy preč od udržateľného rozvoja ich ekonomík. V posledných rokoch projekty podporované Číňanmi na niekoľkých kontinentoch presídlili miestne obyvateľstvo, negatívne ovplyvnili kvalitu vody, znečistili priľahlé územia a poškodili krehké ekosystémy. Mnoho plánovaných čínskych infraštruktúrnych projektov na celom svete by spôsobilo podobné škody. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zistil, že koridory BRI sa prekrývajú s viac ako 1700 kritickými lokalitami biodiverzity a dosahmi na 265 ohrozených druhov, ktoré by mohli byť projektmi BRI nepriaznivo ovplyvnené. Štúdia zverejnená v časopise Nature Sustainability naznačuje, že projekty BRI môžu viesť okrem iného k trvalej degradácii životného prostredia v dôsledku poškodenia životného prostredia znečistením, stratou biotopov a úmrtnosťou voľne žijúcich živočíchov.

Znečisťuje oceán

Čína je hlavným zdrojom plastového odpadu v moriach. Podľa vlastných odborníkov Čína v ročne vypustí do oceánu až milión ton plastového odpadu. Prítomnosť plastov v oceáne stojí námorný, rybársky a turistický priemysel každý rok miliardy dolárov a ohrozuje potravinovú bezpečnosť a verejné zdravie. Podľa správy fóra Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) z roku 2020 sa len v roku 2015 škody spôsobené odpadom v moriach pre členské ekonomiky APEC odhadovali na viac ako 11 miliárd dolárov.

USA proaktívne predchádza a redukuje morský odpad doma a podporuje takéto úsilie aj na medzinárodnej úrovni. USA sa zasadzujú o ekologické nakladanie so všetkým odpadom, podporujú recykláciu plastov a podporujú inovatívne riešenia na riadenie, znižovanie a prevenciu znečisťovania životného prostredia odpadmi. Na našich konferenciách o oceáne v rokoch 2014 až 2019 prijali USA 113 záväzkov v hodnote viac ako 4,3 miliárd dolárov na podporu udržateľného rybolovu, boj proti odpadu v moriach a podporu morskej vedy, pozorovania a prieskumu. Na minuloročnej konferencii Náš oceán, USA oznámili 23 nových záväzkov v hodnote 1,21 miliárd dolárov, vrátane troch nových záväzkov týkajúcich sa morského odpadu.

Nezákonný a neregulovaný rybolov na celom svete

Čína nivočí globálne zásoby rýb prostredníctvom neudržateľných rybolovných postupov. Čínska komunistická strana (ČKS) poskytuje dotácie najväčšej rybárskej flotile sveta vrátane jednej z najväčších diaľkových rybárskych flotíl pôsobiacich vo vodách iných krajín. Čínske plavidlá bežne porušujú suverénne práva a jurisdikciu ostatných pobrežných štátov, lovia ryby bez povolenia a licenčnej dohody. Napriek tomu, že Peking v súvislosti s týmito otázkami požaduje politiku „nulovej tolerancie“. Čína je jedným z najhorších páchateľov nezákonného a neregulovaného rybolovu na svete. V reakcii na to Spojené štáty vyvíjajú nové nástroje a spolupracujú s medzinárodnými partnermi na zabezpečení legálneho a udržateľného globálneho rybolovu a zároveň apelujú na ČKS, aby účinnejšie monitorovali činnosti svojich flotíl a vyvodzovali zodpovednosť voči porušovateľom.

Jednostranná manipulácia s vodou v Mekongu

Čínska prevádzka kaskády obrovských priehrad, neprehľadných vodohospodárskych postupov a jednostranných zmien vodného toku v hornej časti rieky Mekong má za následok katastrofické následky pre susedné štáty na dolnom toku rieky. V decembri 2019 na výskumnom sympóziu Mekong, predložili vedci znepokojivé dôkazy týkajúce sa manipulácie Číny s tokmi rieky Mekong za posledných 25 rokov. Čo prispelo k nesmiernym škodám na rybolove a poľnohospodárstve. Tieto problémy sú spojené s tým, že ČĽR nedokáže zdieľať kritické údaje o vodných tokoch, bez ktorých nemôžu susedné krajiny regiónu Mekong, efektívne riadiť vodné zdroje, alebo sa pripraviť a zmierniť dopady povodní a sucha. USA naliehajú na Čínu, aby splnila svoj nedávny záväzok zdieľať celoročné údaje o vode a spolupracovať s komisiou pre rieku Mekong (MRC).