Môj profil 
Predplatné
Budapešť 22. apríla (TASR) – Maďarsko by malo prehodnotiť svoj negatívny postoj k výstavbe vodných diel, vyhlásil dnes v maďarskom parlamente predseda opozičného ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko – Jobbik Gábor Vona.
Podľa spravodajského servera alfahir.hu predseda Jobbiku zdôraznil, že po uplynutí štvrťstoročia všetky krajiny majú vodné elektrárne, nemá ich iba Maďarsko.
Jobbik preto považuje za dôležité, aby sa začala odborná diskusia, pretože výstavbou vodných stupňov by si Maďarsko mohlo samo regulovať v prípade sucha alebo povodní hladinu riek, okrem toho by sa znížila aj energetická závislosť krajiny. Argument, že vodný stupeň je na úkor životného prostredia, podľa Vonu neobstojí.
Predseda ultrapravičiarov povedal, že na Dunaji by mali byť postavené dve vodné elektrárne a na hornom toku Drávy by mohli Maďari postaviť vodné dielo spolu s Chorvátmi.
Podľa Vonu je dôležité aj hľadisko zlepšenia možnosti vodnej prepravy osôb a tovaru na maďarskom úseku Dunaja, ale i obrovský potenciál zamestnanosti takýchto projektov.
Štátny tajomník rezortu národného rozvoja János Fónagy v reakcii na Vonove vyhlásenia okrem iného povedal, že postoj maďarskej spoločnosti k Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) sa nezmenil a že otázka výroby energie z pohľadu regulácie Dunaja nie je prioritnou.
Medzištátnu zmluvu o spoločnom vybudovaní a prevádzkovaní SVDGN podpísali vlády vtedajšieho Československa a Maďarska v roku 1977. Proti systému hrádzí na Dunaji sa zodvihla v roku 1980 silná vlna protestov zo strany Maďarov. Maďarsko v roku 1989 prerušilo práce na stavbe priehrady Nagymaros. V roku 1992 vtedajšie Československo prehradilo Dunaj a odviedlo na svoje územie 83 % vody rieky. Spor strany spoločne predložili Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD) v Haagu. Ten v roku 1997 v rozsudku zaviazal obe strany, aby rokovali a prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov pôvodnej zmluvy z roku 1977.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
