Moskva/Donbas 4. júna 2018 (HSP/Rueconomics/Foto:Screenshot:YouTube)
Ruský politológ Rostislav Iščenko na portáli Rueconomics venoval svoju pozornosť situácii, kedy Ukrajinci vo vzťahu k Donbasu prekročia červenú čiaru a Rusko bude na ukrajinské provokácie na Donbase rázne odpovedať.
Podľa Iščenka Rusko nemá kvôli MS-2018 zviazané ruky. Ukrajinci posudzujú možnosť provokácii a útokov voči Donecku a Luhansku v súvislosti s MS-2018, pričom Ukrajinci a Američania sú presvedčení, že pred Ruskom stoja dva nevýhodné scenáre. Podľa prvého scenára Rusko nebude na vojenské provokácie Ukrajincov v Donecku a Luhansku reagovať, pretože nebude chcieť, poškodiť MS-2018 vo futbale, takže Ukrajincov očakáva víťazstvo pri útoku na Doneck a Luhansk. Podľa druhého scenára Rusko zareaguje na ukrajinský útok a následne príde k bojkotu MS-2018, pri ktorom môže časť týmov na znak protestu opustiť MS-2018 a vrátiť sa domov.
Ruský politológ Dmitrij Kulikov vníma tieto ukrajinské predstavy ako “nenaplnené túžby”, pretože MS-2018 nijako neovplyvňujú možnosti ruskej odpovede.
Rostislav Iščenko súhlasí s Dmitrijom Kulikovom a upozornil na skutočnosť, že ani Olympiáda 2008 v Pekingu nezabránila Rusku reagovať na gruzínske provokácie a na vtrhnutie gruzínskej armády do Južného Osetínska prišla rázna ruská odpoveď. Celú akciu v súčinnosti s Gruzíncami pripravili Američania, tí cvičili gruzínsku armádu, no ani to Gruzíncom a Američanom nepomohlo. Za 5 dní ruská armáda rozdrvila gruzínske jednotky a nasledoval pád Saakašviliho. V prípade útoku Ukrajiny na Doneck a Luhansk nie je prípadná ruská reakcia limitovaná tým, aké spoločenské alebo športové akcie sú na programe dňa, alebo či sa začal pracovný týždeň či víkend. Ruská reakcia je vždy determinovaná záujmami Ruska a možnosťami Ruska.
Ak zvážia v Kremli, že ukrajinské provokácie je možné ignorovať, budú tieto provokácie ignorovať. Ak však prídu k názoru, že Ukrajinci prekročili červenú líniu, dôjde k silovej reakcii. Bude nasledovať krátky a tvrdý úder a po tomto údere budú Ukrajinci ešte 10 rokov obnovovať bojaschopnosť svojej armády. A budú sa aj s Američanmi spoločne čudovať, rovnako ako sa v roku 2008 čudovali Američania a Gruzínci.
Podľa Kulikova i Iščenka, Porošenko by potreboval k svojmu politickému prežitiu radikalizovať situáciu na Donbase. Porošenkova politická pozícia 10 mesiacov pred voľbami je veľmi neistá a Porošenko potrebuje podobne ako Erdogan stimul, ktorý by zvýhodnil jeho politické postavenie. Erdoganovi pomohol neúspešný pokus o štátny prevrat v Turecku v roku 2016, Porošenko verí, že mu vyostrenie na Donbase pomôže upevniť politické postavenie na úkor jeho kritikov. Problém Porošenka však spočíva v tom, že musí lavírovať na veľmi tenkom ostrí. Nechce, aby vypukla plnohodnotná vojna, aby však svoje pozície zlepšil, nesmú jeho oponenti aktivity na východe Ukrajiny vnímať ako “politické blufovanie”, to by mohlo priviesť k Porošenkovmu politickému koncu.
Mnohí Ukrajinci podľa Iščenka i Kulikova by chceli samozrejme poraziť Doneck i Luhansk, obávajú sa však, že nemajú k tomu dostatok síl. Niektorí predstavitelia ukrajinských elít sa aj s Američanmi za chrbtom obávajú Ruska, iným vyhovuje súčasný stav, ktorý im umožňuje pokračovať v politickej kariére, realisti chápu že ukrajinskí vojaci môžu sedieť v zákopoch donekonečna, bojové aktivity v Gorlovke v máji 2018 však ukázali, že prípadná ukrajinská ofenzíva môže byť problematická a môže sa skončiť katastrofou. Porážka ukrajinskej armády by znamenala na ukrajinskej politickej scéne mohutné turbulencie, čo súčasným ukrajinským elitám nemôže vyhovovať.