Uhrík po prvom dni v Bruseli: “Ak to bude v europarlamente vyzerať takto, tak je s nami amen tma”

Na začiatku dementoval tvrdenia médií či politológov, že s ním ako so zvoleným europoslancom sa v Bruseli alebo v Štrasburgu nebude nikto ani len rozprávať, nepodá mu ruku a podobne.

“Je mi ľúto, že musím použiť pejoratívny výraz, ale je to absolútna lož. Strávil som počiatočné tri dni v Bruseli v dňoch 19.-21. júna. Pri absolvovaní vstupných procedúr v súvislosti s vybavovaním množstva formalít, potrebných pre moju budúcu činnosť poslanca EP, bolo správanie k mojej osobe absolútne korektné, úctivé, slušné a dôstojné,” informoval.

“Musím konštatovať, že aj napriek tomu, že Európsky parlament a príslušné inštitúcie EÚ tvoria značný kolos, je aj pre priemerného človeka jednoduché pochopiť po technickej stránke postup fungovania týchto inštitúcií a rýchlo sa v ňom zorientovať. Je absolútne logické, že žiaden zo zvolených poslancov nemôže začať s výkonom svojho mandátu (resp. nemal by) bez znalosti aspoň základných hmotno-právnych a procesno-právnych noriem, týkajúcich sa postavenia a činnosti jednotlivých inštitúcií EÚ a predovšetkým EP. Uvádzam to preto, že mnohí tzv. hodnotitelia činnosti EP uvádzajú svoje „názory“ o činnosti alebo budúcej možnej činnosti europoslanca bez akejkoľvek znalosti čo i len základného dokumentu, akým je Rokovací poriadok EÚ. Ide síce o niekoľkostostranový dokument, ale bez jeho znalosti (najlepšie je si ho preštudovať v anglickom jazyku) nemôže nikto rozprávať o možnom pôsobení alebo nepôsobení toho-ktorého poslanca v možných politických skupinách (frakciách), výboroch, delegáciách, podskupinách a podobne.”

Dodal, že popri tom absolvoval viacero neformálnych stretnutí s rôznymi relevantnými osobnosťami, či už dosluhujúcimi poslancami EP ako aj novozvolenými poslancami, euroúradníkmi z rôznych štátov, z rôznych už existujúcich ale aj konštitujúcich sa frakcií. “Bol som dokonca pozvaný aj na neformálny obed a iné neformálne stretnutia a môžem konštatovať, že relevantné osobnosti ctia si každého demokraticky zvoleného europoslanca z akéhokoľvek členského štátu. Nepocítil som a nepostrehol som ani len minimálny náznak akejkoľvek averzie, dehonestovania tak, ako je to cítiť na domácej scéne.”

“Bol som milo prekvapený, že relevantné osobnosti vedia, kto som, aké sú moje názory, aké témy v prospech môjho národa hodlám otvoriť a podobne. Považujem tiež za potrebné uviesť a oboznámiť Vás s tým, že vycítil som, že na mojej osobe im imponuje to, že som nezávislý kandidát, že som v politike nebol, že som pôsobil ako dlhoročný sudca na území Slovenskej republiky a predovšetkým som vycítil, že im imponuje to, že získal som Vašu dôveru v počte niekoľko desiatok tisíc hlasov.”

Radačovský dodal: “Len národ mojej vlasti, ktorý mi dal dôveru, môže hodnotiť budúci výkon môjho poslaneckého mandátu. Názory, ktoré mňa a tým aj Vás, mojich voličov, dehonestujú, nálepkujú a urážajú, sú pre mňa len vecou, nič len nepodstatnou vecou, a s takýmito názormi sa vôbec ani len zaoberať nebudem a vôbec na nich reagovať nechcem a nehodlám.”