V článku pod názvom „Ruce pryč od pedofilů“ dalo periodikum priestor jednému z predstaviteľov tejto komunity. V článku vystupuje pod menom Jakub, má dvadsať rokov, pôsobí ako vedúci v detskom športovom oddiele, chystá sa na ročný pobyt v cudzine, počas ktorého sa tiež bude starať o deti. Jakub má svoju lásku – 11-ročného chlapca z detského domova. Podľa svojich slov ho občas navštevuje, dopisujú si, ale sexuálne narážky nepripadajú do úvahy. Jakub je členom približne tristo člennej komunity pedofilov, združenej okolo zoskupenia Čepek a webu pedofilie-info.cz. Komunita sa údajne neusiluje o legalizáciu pohlavného styku s deťmi, ale o to, aby verejnosť zmenila na nich pohľad a nepovažovala ich za zločincov. Jakub bol jedným z účastníkov minuloročného Prague Pride a za rozdávanie letákov s nápisom „Pedofília neznamená zneužívanie detí“, skončil na dve hodiny na policajnej stanici.

Do sprievodu sa chystá aj tento rok, kde chce “šíriť povedomie o pedofílii” a takisto osvetu aj smerom do vnútra komunity. Organizátori dúhového pochodu však pedofilom dávajú najavo, že táto komunita nie je v sprievode vítaná a nedostali ani povolenie organizovať v rámci festivalu osvetové prednášky. Podľa Týdne sa homosexuáli báli, že pedofili strhnú celú pozornosť na seba. Na svojom webe pedofilovia prirovnávajú svoju situáciu k situácii homosexuálov pred tridsiatimi rokmi. Túto paralelu však šéf Prague Pride Walek odmieta.

Téma pedofílie však už začína prenikať pomaly aj do českého verejného priestoru. Ako prelom sa označuje český dokumentárny film „Danielov svet“, ktorý zobrazuje pedofila, ako utrápeného človeka, ktorý nenachádza nikde pochopenie.

Týždenník dal v článku slovo aj neformálnemu lídrovi pedofilnej komunity, ktorý vystupuje pod pseunonymom Petr Kasz. Kasz takisto pracuje s deťmi a k svojej orientácii sa plánuje verejne priznať, keď bude mať 60 rokov. Podľa svojich slov chce dať osobný príklad ostatným pedofilom a prispieť k osvete na verejnosti. Na otázku prečo členovia komunity túžia ho popularizácii svojich osudov, Kasz sa zveruje, že cíti „obrovskú krivdu“, že pedofili sú spájaní s násilím na deťoch. “Mám chuť vykričať do sveta – som pedofil, učím na základnej škole, áno, páči sa mi veľa dievčat, ktoré učím, mám i svoje obľúbenkyne skoro v každej triede, poďte sa pozrieť, ako to u nás vypadá, ako im ubližujem, aký mám na nich negatívny vplyv“, … cituje Týden Kasza. Postoje obidvoch mužov okomentoval autor článku nasledovne: „Obidvaja spovedaní muži pôsobia dojmom, ako by sa im v hlavách odohrávali drámy antických rozmerov. Na začiatku im bohovia nepriali a dali im do vienka, že celý život budú skrývať svoju pravú tvár. Oni so svojím údelom statočne bojujú a učia sa žiť s vedomím, že svoju lásku nikdy fyzicky nenaplnia. Obidvaja sa však nevyjadrili ku skutočnosti, že si svoje utrpenie dobrovoľne zväčšujú. Nič ich neodradilo od toho, aby vyhľadávali prácu s deťmi a tým vlastne išli v ústrety možnému zlyhaniu.“

Pochopenie pedofili nachádzajú hlavne u sexuológov. Týden dal priestor psychiatrovi a sexuológovi Antonínovi Brzekovi. Brzek je autorom mnohých znaleckých posudkov v prípadoch trestných činov proti mladistvým. Podľa neho sa skutoční pedofili zneužitiu detí dopúšťajú veľmi zriedkavo a tých, ktorí svoj pud premôžu, obdivuje: “Pedofili majú strašnú smolu. Ich handicap ich tlačí do porušovania zákona. Ak sa neudržia, majú byť riadne potrestaní. Žiť život bez konfliktu so zákonom od nich vyžaduje hrdinstvo a obrovský výkon. Pedofili, ktorí nič nespáchali, by mali byť vo veľkej úcte.”

Polícia potvrdzuje, že v prípadoch zneužitia detí v 90% nejde o pedofilných páchateľov, avšak veľmi ostro sa vymedzuje voči verejnej prezentácii pedofílie. Vedúca mravnostného oddelenia Alena Kolářová má výhrady voči spracovaniu dokumentu „Danielov svet“, v ktorom jej chýbala akákoľvek zmienka o pedofiloch, ktorí zlyhali. “Ako policajti poznáme pedofíliu tiež z tej druhej strany a tento postup zobrazovania sa nám nezdá kóšer. Daniela ukazujú ako super človeka, ktorý je kvôli svojej úchylke chudák. V bežnom živote sa ale deti nestretávajú iba so super ľuďmi.“ Podľa Kolářovej akákoľvek medializácia pedofílie v sebe skrýva nebezpečenstvo: “Pedofili si tým zvyšujú sebavedomie. Dostanú priestor sa obhájiť. Keď im niekto nepovie, že je to zlé, získavajú pocit, že sú skvelí. Keď si niekto povie trikrát, že je jeho úchylka akceptovaná, možno po štvrtýkrát siahne na dieťa.“

Policajti na rozdiel od psychiatra Brzeka popisujú kriminalitu skutočných pedofilov ako rafinovanú. Páchatelia si vyberajú outsiderov, deti z rozvrátených rodín, deti vysmievané a odstrkované a pod. “Dieťaťu z rozvrátenej rodiny, ktoré je odmietané v kolektíve, nebude veriť nikto. Už vôbec nie, keď proti nemu stojí sympatický vysokoškolák obľúbený v spoločnosti.“ „Zneužívanie detí dokáže zabrániť len dobre fungujúca rodina. U nás sa rieši aj tak iba vrchol ľadovca, zvyšok zostáva skrytý,“ dodáva Kolářová.

Katarína Hanzlíková