Najničivejšie požiare v Turecku za niekoľko uplynulých generácií pripravili pôvodné lesy o úrodnú poľnohospodársku pôdu pozdĺž oblastí na pobreží Stredozemného a Egejského mora. Vystrašení turisti boli zase nútení dostať sa na člnoch do bezpečia. Desiatky dedín museli evakuovať, keďže silný vietor a mimoriadna horúčava prispievali k šíreniu plameňov.

Farmári v prístavnom meste Marmaris zaháňali dobytok z horiacich maštalí do relatívneho bezpečia na pláže, píše AFP.

Predstavitelia v susednom Grécku pripísali vznik požiarov na ostrove Rodos a Peloponézskom polostrove rekordnej vlne horúčav, ktorú spájajú s klimatickými zmenami.

Teploty presahujúce 40 stupňov Celzia na juhu Turecka tiež zapríčinili rekordný nárast spotreby elektriny, ktorý v pondelok spôsobil výpadky vo viacerých mestách vrátane Istanbulu a metropoly Ankara.

Muhammet Tokat, starosta pobrežného mesta Milas, zverejnil na sociálnej sieti sériu znepokojivých fotografií, na ktorých vidieť, ako sa požiar šíri do kopca smerom na miesto, o ktorom sa predpokladá, že sa tam nachádza tepelná elektráreň. Starosta tiež uviedol, že jeho predchádzajúce výzvy žiadajúce o pomoc v podobe hasiacich lietadiel zostali bez odozvy.

Tokat je členom hlavnej opozičnej strany a tiež jedným z výrazných kritikov reakcie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana na požiare. Erdogan sa stal terčom hnevu a výsmechu na sociálnych sieťach po tom, ako zmäteným obyvateľom v postihnutom regióne minulý víkend v sprievode početnej policajnej eskorty rozdával balíčky s čajom, pripomína AFP.

Prezident Erdogan čelí kritike v súvislosti s lesnými požiarmi

Zatiaľ čo tureckí hasiči už týždeň bojujú s rozsiahlymi lesnými požiarmi na južnom pobreží krajiny, prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho vláda čelia kritike za slabú reakciu a nedostatočnú pripravenosť na požiare takého rozsahu.

Požiare, ktorých šíreniu napomáha silný vietor a vysoké teploty, vypukli v stredu. Odvtedy si vyžiadali už najmenej osem obetí, tisícky obyvateľov i turistov vyhnali z domovov a prázdninových letovísk a mnohých dedinčanov pripravili o domovy i dobytok.

Hasiči v utorok stále bojovali s deviatimi požiarmi v pobrežných provinciách Antalya a Mugla, ktoré sú obľúbenými dovolenkovými destináciami. Ďalšie aktívne požiare hlásia z provincií Usak a Isparta. Celkovo už od stredy uhasili 137 požiarov vo viac ako 30 provinciách, informovali úrady.

Vysoký predstaviteľ tureckého ministerstva lesného hospodárstva v utorok požiare označil za najhoršie v živej pamäti, no nedokázal presne povedať, koľko hektárov lesa už plamene spustošili. Neposkytol ani odhad, koľko by mohlo trvať hasenie s tým, že silný vietor opätovne rozdúchal požiare, ktoré sa už predtým podarilo dostať pod kontrolu.

Hnev obyvateľov, ktorí prišli o domovy a dobytok, sa obrátil proti vláde. Tá totiž priznala, že nemá k dispozícii použiteľnú letku hasičských lietadiel. Opozícia následne vládu obvinila, že miesto nákupu hasičských lietadiel míňa peniaze na stavebné projekty, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie. Líder Republikánskej ľudovej strany Kemal Kilicdaroglu obvinil Erdogana, že nemá plán na prevenciu a boj proti lesným požiarom a tiež, že ignoruje varovania týkajúce sa globálneho otepľovania.

Erdoganovu vládu obviňujú aj z toho, že snahy o hasenie v počiatkoch požiarov skomplikovala tým, že odmietla ponúkanú pomoc zo Západu. Minister poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Bekir Pakdemirli to však poprel s tým, že vláda odmietla len ponuky na malé lietadlá. Minister zahraničia Mevlüt Cavusoglu tiež doplnil, že Turecko prijalo všetky ponuky, ktoré vyhovovali jeho potrebám, a dodal, že pomoc pôvodne ponúkli aj Francúzsko a Grécko, no napokon ju museli stiahnuť, pretože začalo horieť aj tam. Nemecko tiež podľa jeho slov stiahlo ponuku na vyslanie helikoptér.

Izraelské veľvyslanectvo však v utorok informovalo, že ich krajina tiež ponúkla pomoc, no Turecko ju odmietlo s tým, že „situácia je pod kontrolou“. Izraelčania zároveň dodali, že ponuka stále platí.

V utorok sa k hasičským lietadlám z Ukrajiny, Ruska, Azerbajdžanu a Iránu pridali aj kolegovia zo Španielska a Chorvátska. Podľa úradov tak na hasení v oblasti pracuje celkovo 16 lietadiel, 51 vrtuľníkov a viac ako päťtisíc hasičov.

Minister zdravotníctva Fahrettin Koca informoval, že v nemocničnom ošetrení je v dôsledku požiarov 36 ľudí v Mugle a 11 v Antalyi.

I keď turecké úrady prešetrujú, či príčinou požiarov nemohla byť „sabotáž“ zo strany kurdských militantov, experti väčšinou poukazujú na klimatickú krízu, ktorej súčasťou je dramatické zintenzívnenie horúčav. Ďalšími príčinami podľa nich môžu byť aj nehody spôsobené ľuďmi.

Vlna horúčav naprieč južnou Európou, ktorú posilňuje horúci vzduch zo Severnej Afriky, viedla k lesným požiarom v celom Stredomorí, vrátane Talianska a Grécka.

Tureckí meteorológovia varovali, že teploty na Egejskom a Stredomorskom pobreží krajiny budú o 4 až 8 stupňov vyššie, ako je pre toto obdobie zvyčajné.