Obec na víkend. Trstice nie sú len huspenina, ale aj 100-ročná dychovka, hospic či neogotický skvost

Trstice 2. decembra (TASR/HSP/Ilustrácia HSP)

Raritou Trstíc v okrese Galanta je huspenina

Tvrdia to ľudia blízkeho i širšieho okolia. Majiteľ pohostinského zariadenia Árpád Sárkány prezradil, ako na to.

“Žiadne tajomstvo. Huspeninu robíme podľa tradície našej babičky. Či je zima alebo leto, huspeninu varíme minimálne raz za týždeň podľa našej normy, našej receptúry. Predovšetkým treba mať čerstvé bravčové koleno, údené bravčové koleno a paprčky,” povedal Sárkány s tým, že na desať porcií dávajú dve kilá bravčového kolena a 90 dkg bravčových nôh. “Je to dlhodobý proces, lebo sa to varí päť až šesť hodín. Pridávame cesnakovú pastu, čerstvú cibuľku, soľ a korenie,” uviedol. Dodal, že ak mäso odpadáva od kostí, vyberú ho, trošku sa vychladí, potom ho vykostia.

Ako zdôraznil, treba zvlášť vývar schladiť, aby sa tuk dostal nahor. “Potom ho pozbierame a odoberieme servítkou. Zvlášť naporciujeme mäso do tanierov, zložíme to do chladničky a keď už aj vývar je tak vychladnutý, že nevyhadzuje na vrch mastnotu, studené mäso zalievame. Vložíme do chladničky a za dve hodiny je hotová domáca huspenina,” konštatoval. Podčiarkol, že v dlhom, pomalom varení je podstata. Nedávajú žiadnu želatínu, predsa na zahustenie sú tam paprčky.

“Niekto tam dáva zeleninu koreňovú, mrkvu a petržlen. My to nerobíme, dáva huspenine sladkú chuť. Nedávame ani veľa soli, lebo cesnaková pasta už obsahuje 50 percent soli a 50 percent cesnaku. Dobrá huspenina musí byť čistá, priesvitná, a to sa dosiahne len pomalým varením,” vysvetlil. Prezradil, že v lete predajú viac huspeniny ako v zime. “Zákazníci majú veľmi radi, keď sa v horúčavách môžu schladiť studenou huspeninou,” ozrejmil.

Obec je pyšná na svoju vyše 100-ročnú dychovku

Dychovku podľa vedúcej Miestneho kultúrneho strediska (MKS) Zity Králikovej poznajú nielen v regióne, ale aj v zahraničí, napríklad v Maďarsku a Rakúsku.

“Trstická dychovka má v súčasnosti 13 členov. V počiatkoch jej existencie pozostával repertoár z cirkevných piesní, v súčasnosti hrajú aj české a moravské melódie,” uviedla Králiková a pripomenula, že paleta kultúrnej činnosti Trstíc je pestrá. “Existujú u nás rôzne krúžky a skupiny. Ženský spevácky zbor o rok oslávi 40. výročie svojho vzniku, ľudovo-umelecký tanečný súbor vznikol pred štyrmi rokmi a nesmieme zabudnúť ani na detskú, folklórnu tanečnú skupinu,” pokračovala vedúca s tým, že všetky spomenuté skupiny a súbory fungujú pri MKS a vystupujú na miestnych podujatiach, ako napríklad najbližšie na vianočnom koncerte, ktorý sa uskutoční v rímsko-katolickom kostole. Predtým sa deti stretnú aj na mikulášskom večierku, kde sa zúčastnia žiaci maďarskej i slovenskej školy, ale Mikuláš zavíta aj do materskej školy.

Podľa Králikovej činnosť MKS financuje Obecný úrad Trstice, rozpočet kultúrnej činnosti v danej situácii vyhovuje požiadavkám. “Určite by sme mohli zorganizovať podstatne viac kultúrnych podujatí, ale finančná kríza to neumožňuje,” konštatovala. Dodala, že knižnicu navštevujú rôzne vekové skupiny. O 15.000-kusový fond sa zaujíma 250 registrovaných členov. “Taktiež je veľký záujem o internet, denne príde do kultúrneho domu 15-20 žiakov. Každú sobotu sa viaceré deti zúčastňujú na výučbe klavíra. V tomto roku nás ešte navštívi aj Jókaiho divadlo z Komárna,” uzavrela.

Obrovský kostol postavili tak, aby odolal aj močaristej pôde

Rímsko-katolický kostol, najznamenitejšiu historickú stavbu v Trsticiach, postavili v rokoch 1903-1904. Nový kostol stojí na mieste starého kostola z roku 1717. Kostol dali postaviť obyvatelia, ale finančnú podporu poskytla aj rodina Esterházyovcov. Informoval TASR miestny dekan-farár Ladislav Tóth.

“Kvôli močaristej pôde kostolu stavali veľmi pevné základy. Do trojmetrovej hĺbky krížom kládli 4 m dlhé, 40×40 cm hrubé hranoly z bukového dreva. Nasledoval betón so železobetónovými stĺpmi. Ukončenie stavby spomalila povodeň v roku 1903,” konštatoval farár s tým, že vonkajšia stavba sa ukončila v novembri 1904. Stropy sú zhotovené z tehál a železobetónu. Podlaha je vyložená pálenými dlaždicami. Veža je 47,68 m vysoká, kríž na nej umiestnili v roku 1904 a je dva metre vysoký. Veža je pokrytá glazúrovanými modranskými škridlami a strecha devínskymi škridlami.

Ako Tóth uviedol, kostol je zasvätený sv. Štefanovi. Hlavný oltárny obraz zobrazuje sv. Štefana ako odovzdáva korunu Panne Márii. Naľavo je oltár sv. Ladislava a napravo sv. Imricha. Oltár je darom kardinála Kološa Vaszaryho. Je postavený z tehál a obložený drevom. Oltár Ježišovho Srdca so stavaným sv. hrobom je dar grófa Nándora Zichyho. V ľavej lodi je Oltár Panny Márie. “Organ pochádza z roku 1904 z dielne bratov Rieglerovcov z Budapešti. Organ zrekonštruovali v roku 1970, vtedy dostal aj elektrický pohon. Maľby kostola sú vyhotovené bratmi Petrikovichmi podľa projektov Sándora Nagya z Gödöllő. Maľby nad bočnými vchodmi sú dielmi Sándora Nagya,” priblížil.

Neogotický kostol bol najmonumentálnejšou stavbou na začiatku 20. storočia. Posledná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1979-1980. Vo veži sú štyri zvony. Veľký zvon váži 450 kg a má priemer 91 cm, stredný zvon 220 kg a priemer 77 cm, malý zvon 110 kg a priemer 57 cm, kým umieračik 60 kg a priemer 45 cm. Veriacim to daroval farár Ambruskó Lajos. V parku pri kostole sa nachádza kaplnka Panny Márie, ktorú odovzdali v máji roku 2003.

Jedinečná pomoc pre starých, chorých i umierajúcich

Na začiatku 21. storočia, v roku 2003, sa zrodil jedinečný projekt – prvýkrát integrovať pod jednou strechou hospic a služby sociálnej starostlivosti. V zariadení Zdravotno-sociálneho centra (ZSC) sv. Alžbety v Trsticiach je v súčasnosti miesto pre 70 pacientov z Trnavského kraja i z celej SR bez rozdielu vierovyznania, veku a národnosti. Hospic bol uvedený do prevádzky 1. januára 2004. Je to inštitúcia pre ľudí s nevyliečiteľnými chorobami v terminálnom štádiu. Informoval TASR šéf zariadenia, starosta obce Trstice František Juhos.

“Ešte v roku 2000 som začal rozmýšľať nad tým, ako by mohli pod jednou strechou fungovať sociálno-zdravotné služby. V tom čase všetci tvrdili, že také niečo neexistuje. Tak som si povedal, my to urobíme,” zdôveril sa Juhos s tým, že vypracovali projekt, kde plánovali lôžka pre dôchodcov, sociálne slabších ľudí i oddelenie hospicovej starostlivosti.

Názory ľudí, ktorí tvrdili, že ZSC v Trsticiach je od ruky, kapacita sa nevyužije, sa nepotvrdili. “Naša snaha nebola zbytočná. Dokonca v roku 2008 sme rozšírili naše centrum a odovzdali sme ďalšiu budovu. A tak z pôvodných 70 miest vznikla kapacita pre 145 osôb. Máme podchytené všetky mimonemocničné služby, dokonca tu pracuje tím záchranárov so sanitkami,” priblížil. Dodal, že fungujú ambulancie, takže je zabezpečená starostlivosť okrem klientov zariadenia aj pre obyvateľov obce a okolia. Svoju činnosť vykonáva obvodný, detský, zubný, neurologický lekár, ako aj internista, gynekológ a chirurg. “Čo je dôležité, naši obyvatelia nemusia chodiť do vzdialenejších okresných miest Galanty a Dunajskej Stredy, ktoré sa nachádzajú od nás 20-25 km,” konštatoval a pripomenul, že plánujú rozšíriť sieť odborných ambulancií a vybudujú, ďalšiu, svoju vlastnú lekáreň. To všetko sa bude realizovať z finančných prostriedkov Európskej únie.

“Naše zariadenie má tri úseky. Domov sociálnych služieb (DSS), zariadenie pre seniorov (ZPS) a hospic. V DSS a ZPS poskytujeme opatrovateľskú starostlivosť. Rozdiel je v tom, že v prvom prípade nie je veková hranica určená, kým v druhom očakávame klientov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek,” objasnila vrchná sestra zariadenia Helena Kovácsová, s tým, že hospic poskytuje starostlivosť tým pacientom, u ktorých sa dokončili všetky terapie. Spríjemnia im ich posledné dni a týždne života, aby to bolo bezbolestné, aby tá dotyčná osoba nebola sama, aby o jej telo a dušu bolo všestranne postarané. Podľa jej ďalších slov pomáhajú aj tým rodinám, ktoré sa starajú o ťažko chorého človeka. “My im zabezpečíme uľahčenie tým, že nemocného člena rodiny prijmeme ráno a potom večer odchádza domov. Počas dňa mu zabezpečíme odbornú starostlivosť,” doplnila.

Klientka zariadenia, 75-ročná bývalá lekárka Anna Kasanická, veľmi pozitívne hodnotila starostlivosť ZSC. “Som tu tri roky, ale môžem hovoriť len v pozitívach. Strava je veľmi dobrá, pre mňa je to dokonca aj veľa. Ubytovanie nemá chybu, upratuje sa každý deň, je tu čistota. Starostlivosť je tiež na dobrej úrovni,” konštatovala s tým, že jediný jej hendikepom je, že nevie po maďarsky a väčšina obyvateľov je maďarskej národnosti. “S personálom sa dohovorím bez problémov. Komunikujem aj s klientmi zariadenia, navzájom sa snažíme prekonať jazykovú bariéru. Jedine, čo mi chýba, je Bratislava, kde som sa narodila a žila väčšinu svojho života,” priznala.