
Tretina nevznikla v správe. Vznikla ako politická zbraň
Kto dnes číta správu Finančnej správy SR, ľahko nadobudne dojem, že Výročná správa EPPO za rok 2025 „vyvrátila mýtus o tretine“ a tým sa celý príbeh uzatvára. Finančná správa to komunikuje priamo. Podiel Slovenska na škodách pri príjmových podvodoch, teda pri DPH a cle, má byť podľa nej približne jedno percento.
Lenže „tretina“ nevznikla v tabuľke EPPO. Štartovala na tlačovej konferencii SaS, kde zaznelo tvrdenie, že „každý tretí prípad“ pri DPH podvodoch má väzbu na Slovensko.
Slovo „väzba“ je mäkké a v karuselových schémach môže znamenať schránku, účet, medzičlánok reťazca alebo jednu firmu z viacerých krajín. Nie je to veta o pôvode škody. A nie je to ani veta o tom, že Slovensko tvorí „tretinu európskej kriminality“ alebo „tretinu škôd“. Takéto tvrdenie by ste v EPPO reporte v tejto podobe nenašli. Do príbehu sa doplnilo bezprostredne po tlačovke politickou interpretáciou opozície.
900 miliónov ako lepidlo, ktoré z väzby urobí vinu
Na tej istej tlačovke sa zároveň komunikovala aj veľká suma odhadovanej škody okolo 900 miliónov eur „v prípadoch súvisiacich so Slovenskom“ a osobitne „na podvodoch s DPH“. Na to sa nalepilo domáce politické posolstvo, že keby štát tieto peniaze získal, nemusel by zavádzať transakčnú daň a nemusel by zvyšovať ďalšie odvody či dane. Táto kombinácia sa potom cez agentúrne preberanie rozliala do médií a začala žiť vlastným životom.
Takto sa vyrába dojem. Čitateľovi nikto nepovie, či „škoda v prípadoch súvisiacich so Slovenskom“ znamená škodu celého cezhraničného spisu alebo škodu priraditeľnú slovenskej časti reťazca. Nikto mu nepovie, že EPPO prípady sú často viacštátne a „väzba“ môže byť len jeden uzol v sieti. Zostane mu iba pocit, že škoda je „naša“ a vláda je vinník.
Aby toho nebolo málo, opozícia posunula príbeh do ďalšej roviny. Pôvodná formulácia o „väzbe“ sa v následných reakciách časti opozície začala prifarbovať ako „tretina všetkých podvodov“ alebo „tretina európskej škody“. Slovensko sa v politickom a mediálnom rámci zmenilo na „centrum“ európskych DPH podvodov. To už nie je neutrálne čítanie štatistiky. Takto vyrobila politickú obžalobu: na začiatku dramatická veta, potom veľká suma, na konci domáci účet a pointa „lebo Fico“.
Z tlačovky sa stal „fakt dňa“
Skutočná sila tejto operácie nebola v tom, že to povedal jeden poslanec. Bola v tom, že sa z tlačovky stal agentúrny text. Keď sa takáto veta ocitne v agentúre, redakcie ju preberajú ako najlacnejší hotový produkt. Bez definícií, bez doplnenia metriky, často bez otázky, či ide o počet prípadov, alebo o objem škody. A hlavne bez jedinej kľúčovej otázky: čo presne znamená „väzba na Slovensko“ v cezhraničnom DPH karuseli.
Výsledok bol, že „tretina“ sa objavila v mainstreamových správach ako faktická informácia, napríklad aj v spravodajstve STVR. V tej chvíli už nejde o politický útok na vládu z tlačovky. Ide o informačný produkt, ktorý sa šíri ako autoritatívna správa, lebo má pečiatku agentúry a znie „štatisticky“.
Hoax často nevzniká úmyslom jedného človeka. Hoax vzniká mechanikou. Veta je navrhnutá tak, aby znela ako hodnoverný štatistický údaj, a agentúrny kolobeh jej dá punc autority. Potom stačí, aby ju politici v ďalších reakciách o milimeter pritvrdili, a z „väzby“ je v titulkoch „vina“, zo „škody prípadu“ je „škoda Slovenska“ a z politickej skratky je reputačný problém krajiny. A keď sa to raz rozbehne, nezastaví to ani pravda, ani oprava.
Keď sa to raz rozbehne, ide to aj von
Keby to ostalo pri domácom spore opozície s vládou, človek by nad tým možno mávol rukou. Tento režim tu beží od volieb 2023. Problém je, keď sa z politickej skratky stane titulkový dojem, ktorý poškodí dobré meno Slovenska aj za hranicami. Reputácia sa opravuje pomalšie než titulky.
Takéto príbehy majú jednu vlastnosť. Keď raz „tretina“ obehne domácu mediálnu scénu, nezostane doma. Vďaka agentúrnym reťazcom a preberaniam sa dostane aj do zahraničia, a niekedy priamo do relatívne etablovaných európskych portálov. V novembri 2025 sa podobné tvrdenie objavilo aj v zahraničnom výstupe Euractivu a v českom mediálnom priestore cez agentúrne správy.
A potom to pokračuje druhou vlnou. Výrok už nejde ako citát z tlačovky, ale ako „to sa písalo“. V januári 2026 sa podobná formulácia objavila aj na Fakti.bg. Ešte že si hovoria „Fakty“.
Aj keby opozícia neskôr povedala „mysleli sme väzbu, nie škodu“, škoda sa už nedá zobrať späť. V angličtine už Slovensko nevyzerá ako krajina, ktorá má problém v reťazcoch. Vyzerá ako krajina, ktorá je centrom zločinu. Takto sa politická skratka mení na exportovaný hoax.
Reakcia Finančnej správy: pochopiteľná obrana, ale výmena metriky
Finančná správa dnes reaguje tak, ako by reagoval každý štát, ktorému niekto nalepí na čelo „tretinu európskych DPH podvodov“. Vyťahuje čísla z výročnej správy EPPO za rok 2025 a hovorí, že podiel Slovenska na celkovom objeme škôd pri príjmových podvodoch, teda pri DPH a cle, je približne jedno percento.
V správe sa uvádza, že EPPO eviduje za rok 2025 v oblasti príjmových podvodov na Slovensku 9 aktívnych prípadov s kumulatívnou škodou 455,53 milióna eur k 31. 12. 2025. EPPO zároveň v súhrne uvádza za celú EÚ 981 aktívnych prípadov v kategórii „revenue fraud cases (VAT + Customs)“ a odhad škody 45,01 miliardy eur.
Toto je silný protiargument voči dojmu, že Slovensko tvorí tretinu európskej škody.
Treba však upozorniť, že „1 % škôd“ automaticky nevyvracia vetu „tretina prípadov má väzbu na Slovensko“, pretože to je iný ukazovateľ. Jedno sú eurá, druhé sú spisy. A „väzba“ nie je štandardná administratívna kategória, ktorú by si človek vedel prepočítať z tabuliek, ktoré EPPO zverejňuje.
To znamená, že dnes sa v priestore deje ďalšia skratka. Opozícia z „väzby“ spravila „škodu“. Finančná správa z „1 % škôd“ môže nevedomky spraviť dojem, že vyvrátila aj „tretinu väzieb“. Verejnosť dostane pocit, že všetko bolo lož a príbeh sa uzavrel. Neuzavrel. Iba sa preplo meradlo.
Čo hovoria predošlé roky: Slovensko nie je „tretina“, ale prípady existujú
Keď si dáme bokom titulky a pozrieme sa na čísla z výročných správ EPPO, vyjde z toho oveľa triezvejší obraz. EPPO síce ako úrad funguje od roku 2021 a prvá výročná správa je práve za tento rok, no pre Slovensko sú použiteľné porovnania najmä od roku 2022, keď už má EPPO stabilnejšie prehľady aj po krajínách. Dôležitá poznámka je, že roky 2021 až 2024 sú v infografikách vedené ako VAT fraud, teda DPH, kým rok 2025 už EPPO sumarizuje príjmové podvody širšie ako Revenue fraud (VAT + Customs). To znamená, že úplne čisté porovnanie rovnakej kategórie rok na rok máme až v ročníku 2025.
Aj tak však čísla ukazujú, že Slovensko nie je žiadna „tretina“, ale je to krajina, ktorá sa v reťazcoch objavuje. V týchto VAT-only rokoch to vychádza ako podiel Slovenska na objeme škody približne od 0,8 % po takmer 3 %. To je ďaleko od titulkového obrazu „tretiny“.
Z toho plynie jednoduchý záver. Slovensko v dátach EPPO nie je „bez problému“. Prípady existujú a pri cezhraničných karuseloch je logické, že sa v reťazci objavujú rôzne krajiny vrátane Slovenska. Ale z tých istých reportov nevyplýva nič, čo by podporovalo tvrdenie, že Slovensko tvorí „tretinu“ európskej DPH kriminality alebo „tretinu“ škôd.
Keď sa „hoax“ hodí, lovci hoaxov mlčia
Slovensko má celý ekosystém ľudí a organizácií, ktorí sa profesionálne živia tým, že označujú „hoaxy“ a školia deti, ako ich rozpoznávať. Máme už aj certifikovaných overovateľov faktov. Niektorí boli aktívni aj počas volebnej kampane 2023 a spolupracovali s platformami, napríklad s TikTokom. Keď sa však v politickej kampani vyrobí titulková skratka, ktorá z „väzby“ spraví „vinu“ a zo Slovenska spraví európsku hanbu, zrazu je ticho.
Takto vyzerá dvojitý meter v praxi. Keby podobnú „tretinu“ vyrobil niekto z nesprávneho politického tábora, do pár hodín by sme čítali statusy, fact checkingy, upozornenia, školenia a výzvy na „zodpovednosť v diskusii“. Tu nič. Čo z toho vyplýva? Nie každá manipulácia je problém. Problém je len tá manipulácia, ktorá škodí „našim“.
Hoax, ktorý je užitočný, sa často ani neoznačí ako hoax. Premaľuje sa na „kritiku“ a tvári sa ako verejná služba. A keď sa z kritiky stane licencovaný nástroj kampane, už to nie je boj proti hoaxom. Je to správa verejnej nálady.
Slovensko potrebuje dve obrany, nie jednu
Prvá obrana je vecná a praktická. Boj proti DPH podvodom musí byť tvrdý, koordinovaný a systémový. Karusely sa neporazia statusom ani tlačovkou. Problém presahuje jedno volebné obdobie.
Druhá obrana je politická a reputačná. Slovensko nesmie dovoliť, aby sa z jedného mäkkého slova „väzba“ stal európsky rozsudok. A už vôbec nesmie akceptovať schému, v ktorej opozícia doma vyrobí hanbu, agentúra ju roznosí, zahraničné weby ju preložia a potom sa všetci tvária, že išlo len o neškodnú interpretáciu.
Finančná správa dnes urobila krok správnym smerom, keď dala na stôl čísla a vrátila príbeh z roviny obžaloby do roviny metriky. Ale kým v tejto krajine nebude platiť jednoduché pravidlo, rovnaký meter na každú „tretinu“ bez ohľadu na politickú farbu, hoaxy budú ďalej slúžiť ako palivo kampaní. A doplatí na to vždy Slovensko, nie ten, kto prvý zakričí.
























