To najdôležitejšie z Ukrajiny: Rusi pokračujú v útokoch na elektrárne

Kyjev 22. júna 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Andriy Andriyenko)

Aktualizované 22. júna 19:52

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej strany, ako aj ďalších zahraničných médií

19:50 – Kľúčové body Špeciálnej vojenskej operácie, 22. júna 2024:

– Uskutočnil sa skupinový úder, boli zasiahnuté muničné sklady a letecké zbrane dodané Ozbrojeným silám Ukrajiny západnými krajinami, vyplýva zo správy ruského ministerstva obrany;
– Kyjev stratil počas bojov viac ako 1,8-tisíc vojakov, spresnil ruský rezort;
– Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Rusko urobí všetko pre to, aby pripravilo Ukrajinu o možnosť organizovať také útoky ako dnes na rozvodňu Raduga v Energodare;
– Ukrajinské ozbrojené sily po prvý raz použili rakety M26 s kazetovou hlavicou na útok na Doneck, traja zamestnanci stavebnej spoločnosti boli zabití, povedal Pušilin;
– Námestník ministra zahraničných vecí USA, dočasne vymenovaný ako náhrada za Nulandovú, navštívil Ukrajinu a diskutoval o vplyve novej pomoci USA s jej vedením.

19:29 – Zelenskyj vo večernom príhovore národu uviedol, že v Charkove bolo po nálete KAB už viac ako 40 obetí a traja ľudia boli zabití.

19:03 – Rusko svojou novou taktikou ostreľovania „vyvíja bezprecedentný tlak na už tak paralyzovaný energetický systém Ukrajiny“. Píše denník Strana.

V tomto roku sa Moskva začala zámerne zameriavať na zariadenia na výrobu elektriny – tepelné elektrárne, vodné elektrárne a dokonca aj zásobníky plynu.

“Ide o výrazný posun v taktike oproti predchádzajúcej zime, keď boli útoky menej presné a škody sa ľahšie opravovali. Odborníci tvrdia, že Rusko používa lepšie zbrane a využíva slabú ukrajinskú protivzdušnú obranu,” píše sa v článku.

Predstavitelia a predstavitelia energetických spoločností na Ukrajine pripúšťajú, že túto zimu sa výpadkom prúdu vyhnúť nedá. Teraz je úlohou jednoducho ich zredukovať na minimum.

„Ak neobnovíme existujúce poškodené elektrárne, ak nezlepšíme kapacitu prepojovacích vedení, ak nepostavíme tieto distribuované generátory, aspoň na niektorých miestach… tak ľudia budú mať energiu za menej ako štyri hodiny denne,” povedal pre publikáciu. Dmitrij Sakharuk, výkonný riaditeľ DTEK.

Pripomína, že do začiatku vykurovacej sezóny zostáva 120 dní. Obnova poškodenej energetickej infraštruktúry Ukrajiny bude stáť 50,5 miliardy dolárov.

18:43 – Šesť ukrajinských rakiet bolo zostrelených nad Boľšesoldatským okresom v Kurskej oblasti, uviedol úradujúci guvernér.

18:30 – Zajtra na Ukrajine vypnutá elektrina od 19 do 23 hodín, uvádza Ukrenergo.

18:11 – Rozruch v Británii vyvolalo vyhlásenie pravicového politika Nigela Faragea, že Západ „vyprovokoval“ Putina k útoku na Ukrajinu.

V rozhovore pre BBC povedal, že „neustále rozširovanie NATO a EÚ na východ“ dáva Putinovi „dôvod povedať svojmu ruskému ľudu, že (Západ – pozn. red.) opäť príde ku nám a začne vojnu. “

„Vyvolali sme túto vojnu, aj keď je to, samozrejme, Putinova akcia,“ dodal Farage.

Kritizovali ho britský premiér Sunak a minister zahraničných vecí Cameron. Povedal, že Farage “opakuje Putinovo ohavné ospravedlnenie brutálnej invázie na Ukrajinu”.

Po tejto kritike politik na sieti X napísal: “Putin sa mýlil, keď napadol suverénny štát, a EÚ sa mýlila, keď expandovala na východ. Čím skôr to pochopíme, tým bližšie budeme k ukončeniu vojny a nastoleniu mieru.”

Treba poznamenať, že Farageova strana Reform UK v júni prvýkrát v histórii prekonala v sledovanosti vládnucu Konzervatívnu stranu premiéra Rishiho Sunaka.

Podľa prieskumu YouGov, ktorý zverejnil denník Times, získala Reform UK 19 % oproti 18 % konzervatívcov.
V Británii sa 4. júla uskutočnia parlamentné voľby, kde sa očakáva, že sa moci ujmu labouristi.

17:50 – Ako píše FT s odvolaním sa na nemenovaného západného diplomata, Spojené štáty a Európa dlho pracovali na zhoršení vzťahov srbského prezidenta Aleksandara Vučiča a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina.

Kľúčovú úlohu v tom zohral americký veľvyslanec Christopher Hill, ktorý do krajiny pricestoval mesiac po začatí vojenskej operácie na Ukrajine.

„Každý očakával, že sa Hill bude zaoberať Vučicom, ale jeho jediným cieľom bolo vzdialiť Belehrad od Moskvy. Podarilo sa mu to. Vučič sa s Putinom dlhé roky nestretol a ani mu nevolal. A, samozrejme, vyvstáva otázka o dodávkach zbraní, ktoré nakoniec skončia na Ukrajine,“ povedal zdroj FT.

17:13 – Počet zranených po nálete na Charkov vzrástol na 37.

Lekári podľa OVA bojujú o životy štyroch pacientov – dvoch žien a dvoch mužov, ktorí sú vo vážnom stave.

16:52 – Ukrajinská poslankyňa Maryana Bezuglaya naďalej kritizuje vrchného veliteľa Syrského.

Povedala, že po získaní svojej pozície sa „nedokázal preniesť“ cez zastarané metódy vedenia a stal sa „ešte autoritatívnejším“.

„V tejto stresujúcej situácii na pozadí jeho obrovskej zodpovednosti sa stal ešte autoritatívnejším, stále viac uťahoval skrutky a vracal sa k takzvaným klasickým technikám sovietskej armády,“ povedala Bezuglaya.
Svoj názor zakladá na správach, ktoré k nej prichádzajú z armády. Pripomeňme, že vládna poslankyňa Bezuglaya dávnejšie útočila aj na Zalužneho, ktorý bol následne odvolaný.

16:39 – Ukrajina prostredníctvom tretích strán dostala od Srbska muníciu v hodnote približne 800 miliónov eur, píše Financial Times. Srbský prezident Aleksandar Vučič uviedol, že suma zodpovedá približnému vývozu zbraní za „možno dva alebo tri roky, niečo také“.

„Áno, vyvážame našu muníciu. Nemôžeme ju vyvážať na Ukrajinu alebo do Ruska… Ale máme veľa kontraktov s Američanmi, Španielmi, Čechmi a inými. Čo s tým v konečnom dôsledku urobia, je ich vec,“ povedal srbský prezident.

Poznamenal, že aj keby vedel, kde munícia skončila, „nie je to jeho vec“.

16:12 – Pri približovaní sa k Belgorodu bolo dnes už druhýkrát zostrelených niekoľko vzdušných cieľov, uviedol guvernér Vjačeslav Gladkov.

“Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete ani vážne škody,” uviedol.
V obci Komsomolskij bola podľa neho poškodená fasáda obchodnej budovy a strecha súkromného domu.

15:47 – Americká lietadlová loď s jadrovým pohonom Dwight D. Eisenhower, ktorá viedla flotilu západnej koalície v konfrontácii s Húsími, dostala rozkaz opustiť Červené more.

15:25 – Dodávka energie do Energodaru bola úplne obnovená po útoku ukrajinských ozbrojených síl na rozvodňu Raduga, uviedol starosta.

14:53 – V Charkove je po ruskom nálete už 18 zranených. Verejnosť na sociálnych sieťach píše, že je zasiahnutá obytná budova. Poškodenie je vidieť na vonkajších stenách na troch poschodiach.

14:25 – Podľa informácií Charkovského OVA boli v dôsledku útoku na Charkov dvaja ľudia zabití a dvaja zranení.

13:59 – Primátor mesta Igor Terechov píše o štyroch úderoch na Charkov. „Dnes boli na Charkov štyri údery. Je známe, že bola zasiahnutá aj hustá obytná zástavba,“ povedal starosta.

13:38 – V noci ruskí vojaci po prvý raz odpálili rakety Kaliber cez Ukrajinu z Azovského mora, uviedol hovorca ukrajinského námorníctva Dmitrij Pletenčuk.

“Z Azovského mora boli odpálené štyri rakety a toto je dôležitý bod obratu, pretože, ako vidíte, používajú to, pretože to považujú za bezpečnejšiu vodnú oblasť ako Čierne more,” povedal hovorca.

Protivzdušnej obrane sa podľa neho podarilo zničiť všetky Kalibre.

13:19 – Akú úlohu zohrá Čína? Je reálne ukončiť vojnu do konca roka?

Novinár ukrajinského denníka Strana Denis Rafalsky píše o postavení Číny vo vojenskom konflikte na Ukrajine a o významnej zmene, ktorá nastala v postoji ukrajinských orgánov k rokovaniam s Ruskom.

Predtým Kyjev verejne odmietal vôbec rokovať o mierovom urovnaní pred stiahnutím ruských vojsk za hranice z roku 1991 a vôbec s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ukrajina bola tiež zásadne proti pozvaniu Ruska na samit vo Švajčiarsku a presadzovala líniu, že najprv je potrebné vypracovať “mierový plán” na základe Zelenského vzorca, zjednotiť okolo neho väčšinu krajín sveta – predovšetkým veľmoci – Spojené štáty a Čínu, a potom ho, v podstate ako ultimátum, predložiť Moskve.

Teraz sa však koncepcia dramaticky zmenila. Zelenskyj, Kuleba aj Jermak vyhlásili, že sú za účasť Ruska na druhom samite. Kuleba a Jermak navyše tvrdia, že na samite by sa mala “ukončiť vojna”. Okrem toho chcú predstavitelia Ukrajiny, aby sa samit uskutočnil do konca roka.

Zároveň na prvý pohľad nič nenaznačuje blížiaci sa koniec vojny. Naopak, postoje Ukrajiny a Ruska k podmienkam mieru sa radikálne nezhodujú. Kyjev trvá na stiahnutí ruských vojsk k hraniciam z roku 1991 a Rusko trvá na odovzdaní kontroly nad celým územím Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj na mnohých ďalších požiadavkách vrátane zrušenia západných sankcií, ako aj na náznakoch, že Zelenskyj musí byť odvolaný od moci, aby boli rokovania možné.

A aj keď Kyjev zmierni svoj postoj a bude súhlasiť so zastavením vojny na frontovej línii (čo ukrajinské úrady v tejto chvíli neuviedli, trvajúc na “nezmenenej Zelenského mierovej formulke”), aj tak sa to nezmestí do Putinových podmienok.

Znamená to, že vyhlásenia predstaviteľov ukrajinských orgánov o “ukončení vojny na druhom samite do konca roka” sú prázdnou rétorikou, ktorej nie je súdené stať sa realitou? Zdroj z diplomatických kruhov sa domnieva, že šanca existuje len vtedy, ak sa do problému veľmi intenzívne zapojí Čína.

“Čína je jediná krajina na svete, ktorá môže ovplyvniť Putina, aby urobil kompromis. Je jasné, že nemôžeme hovoriť o stiahnutí ruských vojsk k hraniciam z roku 1991, ale ak Ukrajina bude súhlasiť s ukončením vojny pozdĺž frontovej línie plus neutrálnym štatútom, Peking a Moskva majú tému na rozhovor. A šance na dosiahnutie kompromisu na takomto základe nie sú nulové. Áno, na to bude musieť Ukrajina súhlasiť s rokovaniami na čínskom samite a skutočne prijať čínsky mierový plán. Je na to Kyjev pripravený? Zo strategického hľadiska sú osobitné vzťahy s Čínou pre Ukrajinu mimoriadne dôležité. Pretože len Čína môže byť skutočným garantom bezpečnosti Ukrajiny. Je totiž jedinou krajinou, ktorá môže prinútiť Rusko, aby niečo urobilo (alebo naopak, aby niečo neurobilo) bez toho, aby sa uchýlilo k vojenskej sile. Západ už takmer vyčerpal nevojenské metódy ovplyvňovania Ruska a nie je pripravený siahnuť po vojenských metódach kvôli hrozbe jadrového konfliktu. A z rovnakého dôvodu už dlho visí vo vzduchu otázka členstva Ukrajiny v NATO. Preto by zo strategického hľadiska bola pre Ukrajinu ideálna cesta do Európskej únie, ale zároveň záruky bezpečnosti a strategického partnerstva s Čínou.

Otázkou je však postoj Západu – či dá zelenú takejto možnosti. Pretože mierové urovnanie situácie na Ukrajine podľa čínskeho plánu by mohlo spôsobiť tektonické posuny v geopolitike. Mohlo by napríklad dramaticky zmeniť pozíciu Taiwanu, ktorý by mohol dospieť k záveru, že sa netreba pripravovať na vojnu s Čínou, riskovať obrovské obete a zničenie, ale prejsť k zbližovaniu s ňou na princípe “jedna krajina – dva systémy”. A to je len jeden príklad. Preto je situácia veľmi komplikovaná. Ale dohody Ukrajiny s Čínou sú jedinou viac-menej reálnou šancou na splnenie úlohy, ktorú sformulovali Kuleba a Jermak: dohodnúť sa na ukončení vojny už na druhom samite,” uviedol zdroj.

12:44 – Hlavné body z brífingu ruského ministerstva obrany:

– Ruské ozbrojené sily v noci uskutočnili skupinový úder na ukrajinské energetické zariadenia a sklady západných leteckých zbraní;
– Kanadské bojové obrnené vozidlo Senator bolo zničené;
– Skupina „Západ“ obsadila výhodnejšie pozície počas dňa boli odrazené dva protiútoky ukrajinských ozbrojených síl;
– Skupina „Juh“ zlepšila situáciu pozdĺž frontovej línie za 24 hodín, straty ukrajinských ozbrojených síl dosiahli 590 vojenských osôb;
– Ruské ozbrojené sily zničili sklady bezpilotných člnov Ozbrojených síl Ukrajiny a bezpilotných lietadiel typu lietadla;
– Počas dňa systémy protivzdušnej obrany zostrelili 48 ukrajinských bezpilotných lietadiel, ako aj raketu HIMARS MLRS;
– Skupina „Stred“ zlepšila svoje taktické postavenie v priebehu dňa, bolo odrazených sedem protiútokov ukrajinských ozbrojených síl;
– Straty ukrajinských ozbrojených síl za deň dosiahli až 220 vojenského personálu v oblasti zodpovednosti skupiny vojsk Sever;
– Jednotky skupiny Dnepr porazili formácie brigád námornej pechoty a obranných síl ukrajinských ozbrojených síl.

12:10 – V Rusku je deň 22. jún Dňom spomienky a smútku. V roku 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz bez vyhlásenia vojny.

11:30 – V dôsledku útoku AFU na rozvodňu Raduga v Záporožskej jadrovej elektrárni došlo k narušeniu fungovania infraštruktúrnych zariadení, informovala elektráreň.

Opakovaný útok na kľúčové infraštruktúrne zariadenia v Energodare ohrozuje život v meste, doplnila vo vyhlásení Záporožská jadrová elektráreň.

Okrem toho pri nočnom útoku AFU v Belgorodskej oblasti zahynul jeden civilista, potvrdil Gladkov.

10:58 – O nočných útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru informovali aj ruské zdroje:

• výbuchy nastali vo Volyni, Vinnici, Ivano-Frankovsku, Ľvove, Dnepropetrovsku a Chmeľnickom regióne;
• došlo k zásahom objektov energetickej infraštruktúry, poškodené boli zariadenia, informuje ministerstvo energetiky;
• v Ľvovskej oblasti bol zasiahnutý objekt kritickej infraštruktúry, vypukol požiar, uvádzajú miestne úrady;
• Ukrenergo hlási poškodenie zariadení na svojich energetických zariadeniach v Záporožskej a Ľvovskej oblasti;
• obyvatelia mesta Stryj v Ľvovskej oblasti sa sťažujú na výpadky elektrickej energie.

10:05 – Americký prezident Biden brzdí dohodu Ukrajiny o dovoze skvapalneného zemného plynu, uviedol denník The Wall Street Journal.

Európa od začiatku vojny diverzifikovala svoju spotrebu energie, čiastočne aj dovozom väčšieho množstva skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov. Mnohé krajiny sú však stále závislé od ruského plynu prostredníctvom plynovodu, ktorý prechádza cez Ukrajinu. Päťročná dohoda o tranzite s ruským Gazpromom vyprší koncom tohto roka a Ukrajina ju nemá v úmysle obnoviť.

Vypršanie platnosti dohody urýchlilo potrebu zabezpečiť regiónu alternatívne dodávky.

Preto najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK podpísala minulý týždeň dohodu so spoločnosťou Venture Global so sídlom vo Virgínii. DTEK chcela nakupovať LNG od podniku Venture Global v Plaquemines “na podporu krátkodobých až strednodobých potrieb energetickej bezpečnosti Ukrajiny a širšieho regiónu východnej Európy”.

V dohode sa však vyskytol “veľký zádrhel”, WSJ píše, že dohoda je “zaseknutá” Bidenovým zákazom na vývoz LNG. A preto sa nateraz nemôže realizovať.

09:17 – Ďalší autobus s Ukrajincami sa stal účastníkom vážnej nehody v Európe, informovali ukrajinské blogy.

Autobus smerujúci z Kyjeva sa dnes ráno prevrátil v Rumunsku. Cestujúci sa chystali na dovolenku do Bulharska. Niekoľkí zranení boli hospitalizovaní.

Rumunské médiá zároveň uvádzajú, že v autobuse cestovali aj bulharskí občania. Uvádza sa, že sa prevrátil na “ceste smrti” v župe Vrancea, kde často dochádza k nehodám. Zranenia utrpeli štyria ľudia vrátane dieťaťa.
Podľa predbežných správ vodič za volantom zaspal. Skúška na alkohol bola negatívna.

Pripomenieme, že vo štvrtok sa v Poľsku prevrátil autobus s Ukrajincami. A v pondelok sa ukrajinský autobus zrazil s nákladným autom v Rumunsku.

08:20 – USA povolili Ukrajine zasiahnuť Rusko svojimi zbraňami maximálne 100 kilometrov od hraníc. Denník Washington Post citoval ukrajinských predstaviteľov.

V takom prípade môže zóna zásahu západných rakiet zahŕňať také veľké ruské mestá, ako sú Belgorod (35 kilometrov od hraníc), Kursk (93 kilometrov) a okolie mesta Brjansk.

Americké zdroje novín zároveň tento údaj oficiálne nepotvrdili. “Súhlasili sme s tým, že Ukrajina bude môcť strieľať na Rusko zo zbraní poskytnutých USA všade tam, kde sa ruské jednotky pokúsia obsadiť ukrajinské územie. Nejde o geografiu alebo určitý rádius, ale ak Rusko zaútočí alebo sa chystá zaútočiť na Ukrajinu zo svojho územia, Ukrajina má možnosť odvety proti silám, ktoré na ňu zaútočia cez hranicu,” povedal hovorca Pentagónu major Charlie Dietz.

Podľa jeho slov má Ukrajina tiež právo použiť systémy protivzdušnej obrany dodané USA na útok na ruské lietadlá, “ak sa chystajú ostreľovať ukrajinský vzdušný priestor”.

Ukrajinská armáda sa však “domnieva, že nemá takú slobodu konania, ako tvrdia predstavitelia Bieleho domu a Pentagónu”.

A výsledky ukrajinských úderov za tri týždne od rozhodnutia Washingtonu potvrdzujú, že dosah takýchto úderov je značne obmedzený, uviedol denník.

Pozitívom je, že sa znížil počet úderov raketami S-300 na Charkov. Novinka zároveň nemala žiadny vplyv na frontovú líniu v Charkovskej oblasti, uviedol pre noviny Denys Jaroslavskij, veliteľ práporu 57. brigády AFU.
Ukrajinskí predstavitelia tiež priznali, že Bidenovo rozhodnutie neochránilo ukrajinské pozície pred plánovanými bombami, ktoré Rusko zhadzuje zo svojho vzdušného priestoru.

07:24 – Výsledky nočného leteckého útoku podľa ukrajinských ozbrojených síl.

Dvanásť ruských rakiet zo 16 bolo zostrelených. Konkrétne 7 z 10 riadených striel, jeden z dvoch Iskanderov, všetky štyri Kalibry.

Vzdušné sily tiež tvrdia, že zostrelili všetkých 13 dronov šahid.

07:10 – Ukrajinské zdroje uvádzajú, že v Ivano-Frankovsku raketa zasiahla vzdelávacie zariadenie a spôsobila tam požiar, informovala Štátna služba pre mimoriadne situácie.

V dôsledku zásahu vznikol kráter s rozlohou 20 metrov štvorcových. Jedna zo vzdelávacích budov bola čiastočne zničená, ostatné boli poškodené.

06:58 – Ukrenergo uvádza, že v noci boli zasiahnuté energetické zariadenia v Ľvovskej a Záporožskej oblasti.

V Záporožskej oblasti boli zranení dvaja energetici.

06:45 – Ruská vláda schválila návrh dohody o postupe pri vzájomnom vysielaní vojenských útvarov, vojenských lodí a vojenských lietadiel Ruska a Indie.

Mišustin poveril ministerstvo obrany, aby za účasti ministerstva zahraničných vecí rokovalo s Indiou a po dosiahnutí dohôd dokument podpísalo.

06:42 – V noci z 21. na 22. júna 2024 Rusi podnikli na Ukrajine masívny raketový útok a útok bezpilotnými lietadlami.

K výbuchom došlo v Lucku vo Volyňskej oblasti, vo Vinnickej a Ivano-Frankovskej oblasti a pri Stryji vo Ľvovskej oblasti.

V meste Stryj boli po výbuchu zaznamenané výpadky elektrického prúdu, informovali miestne verejnoprávne médiá.

Ministerstvo energetiky tvrdí, že ruská armáda zasiahla energetickú infraštruktúru. Napadnuté boli zariadenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy v južných a západných regiónoch. V jednom zo zariadení boli v dôsledku ostreľovania zranení a hospitalizovaní dvaja energetici.

Počas ostreľovania bolo vypnuté nadzemné elektrické vedenie vo východnom regióne, čo viedlo k výpadku záťaže v jednom výrobnom zariadení.

Vedúci Ľvovskej OVA Kozickij uviedol, že ruská armáda raketovým útokom zasiahla objekt kritickej energetickej infraštruktúry v Ľvovskej oblasti, vznikol požiar.

Na mieste už pracujú hasiči. Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne informácie o obetiach.

06:39 – Ukrajina plánuje do konca roka zorganizovať druhý “mierový summit”, uviedol zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Žovkva v rozhovore pre ukrajinské masmédiá.

“Tento proces by sa nemal odkladať,” povedal Žovkva.

Kyjev predtým uviedol, že na druhom samite chce Ukrajina rokovaniami s Moskvou napraviť skutočné ukončenie vojny.

06:37 – Ukrajinský vojenský blog Deep State hlási, že ruská armáda obsadila Šumy v toreckom smere.

Poslankyňa Maryana Bezuglaya predtým uviedla, že v Šumiach prebiehajú boje a že Rusi sú blízko k diaľnici, ktorá vedie do Torecka.

06:35 – Zelenskyj odvolal Vasila Zvariča z funkcie veľvyslanca v Poľsku a vymenoval ho za veľvyslanca v Českej republike.

06:33 – Ukrajinská pohraničná stráž zmarila pokus o vytvorenie rekordu, keď zadržala 47 ľudí, ktorí sa pokúsili utiecť do Moldavska. Informoval o tom novinár Vitalij Glagala s odvolaním sa na zdroje z orgánov činných v trestnom konaní

Podľa neho v piatok o 14.00 h pohraničná stráž spolu s SBU, DBR a jednotkou “GrR” úspešne uskutočnila špeciálnu operáciu na hranici s Moldavskom.

V oblasti Obžili (Ukrajina) – Plot (Moldavsko) našli 5 vozidiel (4 mikrobusy a 1 sprievodné vozidlo). V týchto vozidlách sa nachádzalo 47 osôb, ktoré sa pokúsili nelegálne prekročiť hranicu, a 7 organizátorov.

06:30 – Arestovič o mieri: Ukrajinci a Rusi musia urobiť kompromisy. Budú bolestivé.

Rusko aj Ukrajina budú musieť v záujme mieru pristúpiť na kompromis, povedal bývalý poradca prezidentskej kancelárie Alexej Arestovič v rozhovore s ruskou novinárkou Ksenijou Sobčakovou.

“A kompromisy budú bolestivé. Najmä ak ich bude propaganda prezentovať ako bolestivé,” dodal.
Podľa Arestoviča musia všetky strany zabudnúť na slová “víťazstvo”, “porážka” a “kompromis” a vziať za základ slovné spojenie “skutočné záujmy”.

“Pretože kým bude existovať slovo “kompromis”, ego vás bude nútiť, aby ste sa navzájom zabíjali,” povedal. Strany by mali uznať, že každá z nich má skutočné štátne záujmy, povedal Arestovič.

“A je potrebné posunúť latku vyššie. “Jalta a Postupim (povojnové mierové dohody z roku 1945) boli zničené. Džin bol vypustený z fľaše a začína ničiť Európu. Otázka pre všetky strany: chceme, aby sa nepriateľstvo stalo hlavným prostriedkom riešenia konfliktov? Ak chceme, budeme bojovať. Ak nechceme, musíme vytvoriť nový systém. Tento systém sa dá vytvoriť len na základe skutočných záujmov strán,” povedal Arestovič.

Zároveň sa domnieva, že Putin urobil chybu, keď predložil svoje “mierové podmienky”. Podľa neho Putin dodal Zelenskému legitimitu minimálne na šesť mesiacov, keďže jeho “mierové návrhy” Západ vnímal ako ultimátum a Zelenského podporil.

“Ak by Putin teraz ponúkol zmrazenie frontu, polovica konferencie (vo Švajčiarsku) by začala Zelenského presviedčať,” dodal Arestovič.

Napriek tomu má podľa neho Putinov plán šancu na realizáciu. “Putin používa antikoloniálnu stratégiu globálneho Juhu proti globálnemu Západu. On stojí na čele tohto útoku a vysiela Západu signál: západný svet skončil. BRICS sa stal skutočnou alianciou. Stavia na spoločnom základe globálneho Juhu a svojej vlastnej krajiny. A čo sme pripravení urobiť my? Nič. Spoliehame sa len na pomoc Západu. Slabým miestom celej tejto konfrontácie je úroveň našej vnútornej organizácie. Je trestuhodne neuspokojivá. Takže Putinova stratégia má všetky šance na úspech. A to je dôvod, aby sme sa zamysleli: Nemali by sme sa zastaviť? Pretože za šesť mesiacov budeme mať len ďalšie desaťtisíce mŕtvych a zruinovanú ekonomiku,” povedal Arestovič.